Stvorením profesora Roberta Langdona, ktorého povolaním je tajomstvo, sa Danovi Brownovi podaril majstrovský kúsok. Harvardský profesor, ktorý vystupuje aj v populárnych románoch Anjeli a démoni a Da Vinciho kód, skúma tajomné symboly v náboženstve a umení. Študuje slová a veci, ktoré nie sú tým, čím sa na prvý pohľad zdajú. Jeho inteligencia a obrovské vedomosti z neho robia príťažlivého hrdinu so svalnatým mozgom.
Slobodomurári, s ktorými sa Langdon stretáva v Stratenom symbole, sú doslova zosobnením tajomna. A prostredie každej tajnej organizácie s tajnými symbolmi, rituálmi a cieľmi, ktoré sú pre väčšinu ľudí nejasné, doslova provokuje konšpiračné teórie. Niektoré existujú už stáročia. A ich najobľúbenejším motívom je svetovláda.
„Konšpiračné teórie nemám rád. Ale pre ľudí sú príťažlivé pre niečo mimoriadne, zvláštne, čo ich odvádza od každodenného života. A za ich obľubou asi stojí aj senzáciechtivosť,“ myslí si teoretik detektívneho žánru Kornel Földvári.
Keď v románe Da Vinciho kód zaznela teória, že Mária Magdaléna bola Ježišovou manželkou a jej telo svätým grálom, nádobou, v ktorej sa v podobe dieťaťa uchovala Ježišova krv, pobúrilo to Vatikán. So Strateným symbolom sú však napríklad americkí slobodomurári spokojní. V knihe ich neuráža nič.
