Tajné rituály a hádanky skrytých významov z románu Dana Browna Stratený symbol si doslova pýtajú vysvetlenia. Keďže za vyriešením vraždy dôležitého slobodomurára podniká Robert Langdom cestu po pamiatkach Washingtonu, Brownov triler sa dočkal hneď viacerých sprievodcov. Dešifrovanie Strateného symbolu napísal Simon Cox, John Weber vydal Ilustrovaného sprievodcu Strateným symbolom. Dan Burnstein a Arne de Kejzer sú autormi Tajomstiev Strateného symbolu. Treba spomenúť, že Burnstein napísal aj sprievodcov k Da Vinciho kódu a Anjelom a démonom. Slovníkov, sprievodcov a vysvetlení Brownových bestsellerov existujú desiatky.
V češtine vyšlo päť takýchto kníh, v slovenskom preklade vyšiel zatiaľ životopis Muž, ktorý stvoril Da Vinciho kód Američanky Lisy Rogakovej a najnovšie sa na vlne Strateného symbolu vezie kniha Angličana Tima Collinsa Čo stojí za strateným symbolom. „Stratený symbol sa stále predáva výborne, drží sa na čele predajnosti, Collinsova kniha sa predáva slušne, ale jej čas ešte len príde, keď si ľudia prečítajú Brownov román a budú chcieť o veciach, o ktorých píše, vedieť viac,“ povedal Vladimír Babečka kníhkupectva Panta Rhei.
Collins vo formáte od A po Z ponúka heslá, ktoré hovoria o ľuďoch, symboloch alebo umeleckých pamiatkach, ktoré Brown v ostatnom románe spomína. Ako tvrdí autor, „Mnohé fakty … sú pravdivé, ale sú tam aj miesta, kde prikrášlil a zveličil veci, aby poslúžili príbehu.“ Na tieto miesta Collins upozorňuje a uvádza ich na pravú mieru.
Sú však aj autori, ktorí na Brownovi prerobili. Spisovateľ a historik Michael Baigent vo Veľkej Británii zažaloval Brownovo vydavateľstvo Random House, že hlavnú myšlienku Da Vinciho kódu Brown ukradol z knihy Svätá krv a svätý grál, ktorej je spoluautor. V knihe z roku 1982 spolu s Richardom Leighom a Henrym Lincolnom dokazujú teóriu, že panovnícky rod Merovejovcov sú potomkovia manželov Ježiša a Márie Magdalény, ktorí žijú dodnes.
Baigent spor prehral, sudca Najvyššieho súdu Peter Smith v roku 2006 rozhodol, že Svätá krv a svätý grál je historická štúdia a Dan Brown vždy vyhlasoval, že jeho romány sú len beletriou, nemusel teda Baigenta a kolegov v diele citovať. Historici navyše dostali účet za súdne trovy takmer tri milióny libier.
Koho rozhnevali romány Dana Browna
Spisovateľov
Mnohí románopisci blednú závisťou nad počtom predaných kníh Dana Browna. Hoci Salman Rushdie k nim nepatrí, veď len za prvý rok od vydania Satanských veršov zarobil dva milióny dolárov, o americkom bestseleristovi hovorí len to najhoršie: „Da Vinciho kód je taký zlý román, že robí zlým románom zlé meno.“
Jazykovedcov
Spoluautor slovníka The Cambridge Grammar a uznávaný profesor Geoffrey K. Pullum nie je veľkým Brownovým fanúšikom. Tvrdí, že Brown je slabý v štylistike a v jeho knihách našiel aj logické a gramatické chyby. „Brownovo písanie nie je iba zlé; je kostrbaté, nemotorné, nezmyslené, dokonca až dômyselne zlé.“
Kritikov
Hrdinovia románov Dana Browna sú plochí a ich konanie nepravdepodobné, sú vytvorení podľa šablóny a podľa šablóny aj konajú, píšu kritici o jeho trileroch. Stratenému symbolu navyše vyčítajú rozvláčny rytmus, zbytočné a dlhé odbočenia, ktoré mätú čitateľa a likvidujú napätie príbehu.
Cirkev
„Hanebný a plný nepodložených klamstiev,“ bol podľa Vatikánu Da Vinciho kód. Brown v ňom použil teóriu, že Mária Magdaléna bola Ježišova manželka a ich potomkovia žijú dodnes. Keď sa nakrúcal podľa románu v Ríme film, štábu nepovolili nakrúcať v dvoch rímskych kostoloch. „Normálne čítame scenár, ale teraz nebolo treba, stačilo meno Dan Brown,“ povedal Marco Fibbi, hovorca Rímskej diecézy.
