Ako autorka upozorňuje v úvodnej kapitole, nie je to reprezentatívny text o socialistickej každodennosti, ale „reprezentuje iba jeden z možných pohľadov na túto zložitú etapu našej histórie“.
Kniha pozostáva z dvoch častí. Prvá kapitola je venovaná teoretickým východiskám a konceptom štúdia každodennosti. Autorka približuje históriu tejto problematiky, metódu oral history, ako aj kľúčové pojmy (napr. autobiografické gesto a autobiografická pamäť, identita a každodennosť).
V závere kapitoly sa zameriava na rôzne aspekty výskumu socialistickej každodennosti a naznačuje ciele, ktoré si publikácia kladie i prostredníctvom svojej druhej časti nazvanej Helena. Je to autobiografické rozprávanie respondentky spomínajúcej na svoj život v období socializmu, ktoré je podľa autorky „tak trochu aj etnografickou sondou do života jednej malej lokality na Slovensku a iba jedného ,malého‘, ale jedinečného osudu ženy v čase ,budovania socializmu‘ po súčasnosť“.
Publikáciu etnologičky Zuzany Profantovej vydal Ústav etnológie SAV, finančne sa na jej príprave podieľala i Spoločnosť autorov vedeckej a odbornej literatúry (SAVOL) a Literárny fond. Úvodná kapitola vznikla v rámci projektu Kontinuita a diskontinuita v etnologickom bádaní s ohľadom na nehmotné kultúrne dedičstvo.
Ústav etnológie SAV
