2. Aj keď ohraničenie dvadsiateho storočia ako takého má dosť variabilné hranice – kým napríklad podľa Paula Johnsona sa 20. storočie začalo 29. mája 1919 potvrdením Einsteinovej teórie relativity, podľa Francisa Fukuyamu sa začiatkom 90. rokov dalo dokonca hovoriť o zavŕšenom víťazstve demokracií na celom svete.
3. Vojny na Balkáne a v rozpadajúcom sa Sovietskom zväze signalizovali, že „americký profét sa zmýlil. Dejiny začali byť po roku 1989 iba pestrejšie a rôznorodejšie, menej prehľadné a usmerňovateľné“.
4. O tri roky neskôr bolo Toto 21. storočie čudesné – napokon, deväť rokov nie je až tak veľa, aby sa dalo celé storočie klasifikovať nejakým koncentrovaným prídavným menom, veď čo ak sa „zvrtne doba“ a bude storočím osvietených politikov aj voličov.
5. Hoci je to veľmi nepravdepodobné.
6. A tak názov tretej Štraussovej knižky v tomto moduse Toto rozbiehajúce sa 21. storočie je podľa mnohých príznakov opäť istým spôsobom presný – jeden môj bývalý šéfredaktor s obľubou parafrázoval ktoréhosi francúzskeho klasika, že rýchlosť splašeného koňa nie je dôležitá.
7. A že aj toto storočie sa niekam rozbieha, je isté.
8. Väčšinou vyzerá, akoby dolu kopcom, pretože ak sa napríklad 20. storočie začalo v roku 1919, to dvadsiate prvé mohlo mať svoj big-bang 11. septembra 2001.
9. U nás sa zatiaľ vo vyhrotenej podobe ujal pocit, že „národ je predovšetkým zoskupenie ľudí, ktorých zjednocuje spoločný mýtus o ich vlastných dejinách a prapôvode, a najmä spoločná averzia voči tým či iným susedom“.
10. Na rozdiel od minulosti to však máme vo vlastných rukách.
11. Treba však chcieť a zobudiť sa, ako nedávno parafrázoval text slovenskej hymny najväčší Slovák Jano Žilinský.
12. Bude to však ešte dlhý proces, keďže aj odborníci na verejnú mienku kapitulujú pred niečím takým, ako je slovenský volič.
13. Ktorý napriek stovkám štúdií a analýz „ostáva v mnohom záhadnou čiernou skrinkou, klbkom ťažko pochopiteľných motivácií, neraz skôr prípadom pre psychoanalytika než sociológa“ (O. Gyárfášová).
14. Pretože kniha štyridsiatich slovenských intelektuálov a odborníkov s názvom Kde sme. Mentálne mapy Slovenska hlási, kde sa po 20 rokoch od novembra 1989 nachádzame.
15. Lapidárne povedané nie je to príjemné miesto.
16. Aj keď optimista z princípu by povedal, že sa to môže už len zlepšovať – tak ako začína svitať presne v tom okamihu, keď je tma najväčšia.
17. Tomáš Štrauss sa v spomínaných troch „storočných“ esejach o aktuálnej súčasnosti pohybuje neuveriteľným priestorom a časom, ustavične požmurkávajúc, že všetko so všetkým súvisí – iná štruktúra a členenie textu by však prospeli najmä tým, ktorí si práve nebahnia vo valcovaní faktami a súvislosťami.
18. Štrauss pri porovnávaní globalizácie a tradície, dvoch hodnotových a vývojových tendencií, píše, že „podľa známeho bonmotu – Let motýľa kdesi v Brazílii môže vraj vyvolať tornádo v Instanbule – sa globalizácia chápe ako sieť alebo súhrn jednotlivých vzájomne poprepájaných a súvisiacich, prípade ešte aj rozlíšiteľných ekonomických, politických a kultúrnych lokálnych iniciatív“.
19. A šancou malých na presadenie v tomto svete veľkých je „niečo navyše, niečo jedinečné, čo súvisí s lokálnou či národnou kultúrou a čo iné výrobky a služby nemajú“.
20. Čiže netreba rezignovať.
21. Aj keď podľa Artura Denta v šiestej časti trilógie Adamsovho Stopárovho sprievodcu po galaxii motýle „jednou přišly na ten fór s mávnutím motýlího křídla nad sousedním kontinentem, a už se milióny zlomyslných lepidopter spolčily a zvlčily“.
