Jeho román Na ceste sa stal kultovou knihou. No až teraz, štyridsať rokov po smrti, možno spoznať začiatky Kerouaca. Literárne i osobnostné. Na Slovensku po prvý raz na svete vychádza jeho debut. Román More je môj brat napísal mladý Jack na začiatku 40. rokov minulého storočia. A doteraz nebol nikdy a nikde vydaný. Aj preto, že sa dlhé roky o jeho existencii vôbec nevedelo. Jednoducho bol stratený.
To, že vychádza v piatok v svetovej premiére práve na Slovensku, a nie v Amerike, je zhoda okolností. „Literárny agent nám ponúkol práva na vydanie tejto knihy. Zaujala nás, kúpili sme ju. Asi pred mesiacom sme si uvedomili, že ju vydávame ako prví na svete. Nešlo nám však o preteky,“ povedal riaditeľ Artfora, kde titul vychádza, Vladimír Michal.
Hoci vydanie knihy bolo už avizované v Amerike, v Kanade aj v Anglicku, termín sa stále posúva. „Prečo, to sa možno len domnievať. Tajomstvo je azda ukryté v knižke samotnej,“ vysvetlil Michal.
Najvýraznejšie sa debutové dielo Kerouaca od jeho románu Na Ceste líši podľa Michala najmä tým, že kultovú knihu písal ako skúsený spisovateľ, ktorý už mal svoju životnú filozofiu oveľa viac ujasnenú ako v čase, keď tvoril román More je môj brat a jeho postoj k svetu sa iba rodil.
Hlavný hrdina milujúci more je námorníkom. Pri náhodnom fláme stretne mladého univerzitného učiteľa, ktorý sa rozhodne opustiť svoje istoty, spontánne si pobalí veci a nasleduje svojho nového druha na more. „Dielo je silno autobiografické. Kerouac v tom čase naozaj bol na obchodných lodiach, a veci, ktoré v knižke opisuje, aj naozaj prežil,“ vysvetlil Michal.
Kerouac v dielach opisoval život, ako ho žil. Bez prikrášlení. Niekoľko rokov sa túlal po Spojených štátoch a práve cestovanie mu bolo životným naplnením a zároveň i útekom od spoločnosti. Nechýbali počas neho sexuálne úlety, drogové i alkoholické záťahy, nekončiace hýrenie s mladými bohémami i náhodnými pocestnými, úvahy a filozofovania o vzbure proti vládnucemu systému, ktorý uväzuje ľudí.
Knihy písal automaticky, bez dlhého rozvažovania a rozmýšľania. A aby mohol písať bez prestávky, papiere si zlepil, zroloval do dlhých zvitkov a tie potom vkladal do písacieho stroja. Román Na ceste odovzdal vydavateľovi na 37 metrov dlhom papieri odhora až nadol popísanom, bez odsekov či kapitol.
Celé 50. roky písal jeden román za druhým. Jeho diela však nezískali priazeň vydavateľov. Keď však sedem rokov po vzniku románu Na ceste jeho text konečne publikovali, Kerouac sa „cez noc“ stal hviezdou. „Náhla sláva bola pravdepodobne to najhoršie, čo sa mu mohlo stať, pretože jeho morálny a duchovný úpadok počas ďalších rokov bol priam šokujúci. Snažiac sa žiť divoko podľa vzoru románu Na ceste vybudoval si návyk na alkohol, ktorý stlmil jeho bystrosť a priviedol Kerouaca do predčasnej staroby,“ napísal na stránke Beatnického múzea Levi Asher.
Kerouac svoju slávu nezvládol, utiahol sa do súkromia a po zvyšok života žil so svojou matkou, ktorú podľa vlastných slov miloval ako jedinú ženu vo svojom živote. Zomrel, keď mal 47 rokov, na žalúdočné krvácanie, čo bolo dôsledkom jeho pijanstva. „Moja chyba, môj nezdar. Nie sú to vášne, ktorými žijem, ale je to nedostatok kontroly nad vášňami,“ okomentoval raz svoj úpadok.
