Ludvík Kundera pod jedným menom zhromaždil mnoho životov

Významný český spisovateľ a prekladateľ Ludvík Kundera zomrel v utorok ráno vo veku 90 rokov po krátkej chorobe. Bratranec Milana Kunderu bol v začiatkoch tvorby ovplyvnený najmä poetikou veľkých európskych avantgárd - surrealizmu, poetizmu a dadaizmu, neskôr v jeho tvorbe dominovali irónia, zveličenie a jazykový experiment.

17.08.2010 12:31
Ludvík Kundera Foto:
debata

Cez surrealizmus a skupinu RA, ktorú spoluzakladal, sa Kundera osobne poznal so slovenskými nadrealistami. „S Ludvíkom Kunderom odišiel jeden z posledných, ak nie posledný československý príslušník európskej básnickej avantgardy. Takto som ho vnímal najmä v posledné desaťročia, keď jeho druhovia, hlásiaci sa k poézii oslavujúcej všetky zápasy a krásy sveta, postupne odchádzali,“ spomínal spisovateľ a nadrealista Albert Marenčin.

„Ludvík Kundera bol nielen posledný tvorca surrealistickej a nadrealistickej orientácie, ale aj významný znalec európskej avantgardy a geniálny prekladateľ najmä modernej nemeckej poézie a dramatického diela Bertholda Brechta. Bol aj významným znalcom a propagátorom slovenského nadrealizmu, ktorého všetkých príslušníkov nielen dôverne poznal, ale aj podporoval,“ dodal Marenčin.

Minulý rok mu udelili najprestížnejšiu českú literárnu cenu – cenu Jaroslava Seiferta. „Poézia sa Kunderovi stala životodarnou a univerzálnou mocnosťou európskej modernity. Jeho sugestívne znalecké poukazovania na význam Hansa Arpa, Alfreda Kubina, Gottfieda Benna, Bertolta Brechta prinášali roky mnoho impulzov do českého kultúrneho prostredia,“ napísal v laudatiu predseda poroty Jiří Brabec.

Okrem ceny Jaroslava Seiferta dostal aj štátne vyznamenanie Za zásluhy o štát v oblasti kultúry a umenia a iné ocenenia. Bol známy aj ako dramatik, editor diela Františka Halasa a prekladateľ nemeckej literatúry. Počas druhej svetovej vojny bol nasadený v Nemecku. Z divadla v Brne, kde pôsobil ako dramaturg, musel odísť v období nastupujúcej normalizácie. Napriek zákazu sa naďalej venoval literatúre, napríklad pod pseudonymom prekladal nemeckú literatúru. Okrem iných sa zameriaval na Bertolda Brechta, s ktorým sa osobne poznal a ktorý aj osobne aj cez preklady mal na vplyv na Kunderovu vlastnú poéziu.

Aj pre preklady sa s Kunderom stretával literát a prekladateľ Peter Zajac. „Ludvíka Kunderu som poznal ako fantastického človeka, ktorý pracoval do poslednej chvíle. Spoznal som ho cez mojich priateľov so skupiny výtvarníkov A-R, neskôr som sa s ním stretával aj ako s prekladateľom. S Jánom Štrasserom sme v podstate prekladali z nemčiny v šlapajach Ludvíka Kunderu. Bol úžasný aj v tom, ako veľmi nám pomáhal. Mal už 90 rokov a už som si myslel, že je nesmrteľný, preto je mi veľmi ľúto, že odišiel,“ povedal Peter Zajac.

Vedel, že si ho ľudia občas mýlia s jeho bratrancom Milanom Kunderom. „No oni výrazne spolu nekomunikovali a literárne na seba nereagovali. S výnimkou jediného textu – a to je krátka próza Nežert, ako parafráza na román Milana Kunderu Žert. Nebola to však žiadna kritika, len priateľský pozdrav svojmu slávnejšiemu bratrancovi,“ vyjadril sa literárny historik Jiří Trávniček.

„V českej kultúre bolo meno Ludvíka Kunderu symbolom akejsi kultúrnej inštancie. Je to azda niekoľko životov, čo sa zhromaždilo pod jedným menom. Ani na českej, ani na slovenskej strane nevidím nikoho, ku komu by som prirovnal Ludvíka Kunderu s jeho šírkou a intenzitou záberu. Človek s typickým osudom Stredoeurópana, ktorý sa so svojou neuveriteľnou pracovitosťou dokázal rozkročiť nad všetky dejinné okolnosti,“ uzavrel Trávniček.

debata chyba