Ako nadviažete na predchádzajúce ročníky časopisu?
Pokračujeme v spolupráci s autormi, ktorí vytvárali profil Romboidu. No dôraz presúvame na generáciu tridsiatnikov a štyridsiatnikov. Zapojili sme ich do časopisu viac, ako to bolo doteraz. Našou ambíciou je zasadiť literatúru do spoločenského kontextu. Venovať sa aj témam, ktoré zdanlivo nesúvisia s literárnym dianím, ale sú podstatné pre celé naše kultúrne prostredie.
V čom je však najväčšia zmena?
Romboid už začal trpieť „zborníkovosťou“. Boli tam čoraz rozsiahlejšie texty od čoraz menšieho počtu autorov. My sme viacerým autorom ponúkli vlastné glosátorské a esejistické stĺpčeky. Pokúsili sme sa Romboid „rozbiť“ na drobnejšie žánre, aby sa z neho stalo živšie fórum. Aby po prečítaní časopisu bolo o čom devatovať. V literárnych časopisoch už všetko bolo vymyslené – my vsádzame na živú diskusiu.
Nie je utópiou reštartovať literárny časopis v čase internetu a krízy médií?
Romboid je časopis pre okruh čitateľov, čo bližšie sleduje literárne dianie. Vychádza od roku 1966, má tradíciu, meno a žije najmä z grantu ministerstva kultúry. Preto zdanlivo nemusí zvádzať každodenný boj o čitateľa či reklamu. No a my chceme nadviazať na to najlepšie a navyše upútať pozornosť väčšieho okruhu čitateľov.
Prečo Romboid stratil svoju pozíciu intelektuálneho fóra, ktorú kedysi mal?
Dôvodov je viac. Časopis sa nemohol izolovať od celkovej stagnácie v literárnej obci. Posledné desaťročia sa literatúra hľadala a mala s tým veľké problémy, menilo sa jej zázemie, spoločenský dosah. Ale verím, že dnes je už z najhoršieho vonku.
Slovenská literatúra ožíva?
Asi nikto nebude písať lepšie básne a poviedky, ak ho osloví redaktor nejakého almanachu. No môže ho to povzbudiť do písania. Literárny časopis môže vytvoriť prostredie v ďalších žánroch, víriť a stimulovať myslenie a povzbudzovať autora. Aspoň v tej mladšej generácii by sa to mohlo podariť a to je náš cieľ.
Predchádzajúca redakcia sa o to neusilovala?
Je prirodzené, že každá redakcia, aj tá najlepšia, sa po nejakom čase vyčerpá. Nie je to nič negatívne. Aj ja som tu len na niekoľko rokov. Každý musí po čase hľadať novú motiváciu tvorby, hľadať novú cestu, po ktorej ísť ďalej.
