Ako krajina dodáva literatúre rytmus? Aj to poodhalí BRaK

02.06.2016 12:00
Knižný festival sa tento rok sťahuje z...
Knižný festival sa tento rok sťahuje z Pisztoryho do Zichyho paláca. Autor:

Ak poznáme tú správnu abecedu, rovnako ako z knihy vieme čítať aj z krajiny a prostredia, ktoré nás obklopuje. Téma krajina dominuje aj tretiemu ročníku Bratislavského knižného festivalu BRaK, ktorý sa začína už dnes a počas štyroch dní ponúkne v Zichyho paláci pestrý program namiešaný zo zastúpenia takmer štyroch desiatok malých vydavateľstiev, slovenských a svetových autorov, ilustrátorov, grafikov a, samozrejme, kvalitných kníh.

"Medzi témou krajiny a tým, čo BRaK predstavuje, teda kultúrou knihy, je pomerne veľa prepojení, ktoré nemusia byť hneď zjavné. Myslím tým krajinu v širokom zmysle slova ako priestor okolo nás. A podobne ako nám čítanie knihy otvára dvere a inšpiruje nás (je to také dekódovanie znakov), to robí aj naše okolie. Je to všetko o čítaní, radosti z čítania, radosti z poznania, ktorá z toho plynie,“ vysvetľuje svoj zámer programový riaditeľ festivalu Peter Michalík.

Mohlo by sa zdať, že tohtoročný program vyplnia "literárni krajinkári“, nie je to však celkom tak. Podľa Michalíka sa program nerodil na základe toho, či niekto o krajine píše, alebo nie. Na druhej strane na BRaK zavítajú spisovatelia, v ktorých dielach je vplyv krajiny naozaj znateľný. "Niekde je to naozaj explicitné, krajina vystupuje temer ako postava. Je to príklad aj Jóna Kalmana Stefánssona, nášho hosťa z Islandu. V jeho knižke Letné svetlo a potom príde noc, ktorá sa ako prvá dostala slovenským čitateľom do rúk, drsná a zároveň magická krajina hrá naozaj významnú úlohu,“ hovorí Michalík.

Kolobeh islandskej krajiny

Aj keď v súčasnosti vychádza u nás severskému spisovateľovi už druhá kniha Ryby nemajú nohy, v piatok o 19. h predstaví v Zichyho paláci práve knižku, ktorú slovenskí čitatelia spoznali ako prvú a stretla sa s mimoriadne priaznivým ohlasom. "Keď hovoríme o jeho prvej knižke, istú úlohu tam môže zohrávať aj trošku selankovitá predstava moderného unaveného človeka, ktorý spravidla žije v rušnom mestskom prostredí. Prehovára k nemu Island, ktorý je až taký tichý, osamelý, taký opustený. Je to také napojenie sa na prírodnú krajinu a sled ľudských osudov, procesy vznikania a zanikania, kolobehu prírody, do ktorého sme včlenení,“ približuje knihu riaditeľ festivalu.

Nie je to len čaro Islandu, ktoré opantalo jeho priaznivcov. Stefánsson je podľa Michalíka najmä prvotriedny svetový spisovateľ: "Tá literatúra je krásna. Nielen svojím žánrovým zaradením ako beletria (krásna literatúra), je krásna celkovo. Hoci má Island len niečo cez 300-tisíc obyvateľov, ponúka kultúru, ktorá mnohých oslovila napríklad prostredníctvom hudby. To isté sa podľa mňa deje aj s literatúrou.“

Späť do stredoeurópskych končín privedie návštevníkov festivalu v sobotu o 19. h rakúsky historik a spisovateľ Martin Pollack. Aj keď jeho kniha Americký cisár výrazne pripomína súčasnú utečeneckú krízu, reakcia na ňu hlavným zámerom festivalu nebola. "Knihu Martina Pollacka som mal možnosť čítať už pred dvomi-tromi rokmi v inom jazyku, to čítanie sa mi veľmi úzko spájalo s tým, čo sa deje teraz. Boli tam opisované deje a pohyby, ktoré túto situáciu dosť pripomínajú. Neprináša podľa mňa nejakú interpretáciu, nepredstupuje pred čitateľa s nejakou pravdou, hoci píše o vysťahovaleckej situácii. Myslím, že mu nemožno v tomto prípade vyčítať nejakú vypočítavosť,“ vysvetľuje Michalík, podľa ktorého je Pollack nesmierne zaujímavý autor. Jeho kniha, ktorá pred dvoma rokmi vyšla v češtine, prichádza teraz k čitateľom v slovenskom preklade Michala Hvoreckého.

Krajina a jej vplyv majú v literatúre hneď niekoľko rovín. Spisovateľ je inšpirovaný prostredím, v ktorom žije, v rámci autorského zámeru zase vytvára vo svojom diele vlastné vnútorné krajiny. Peter Michalík zo slovenského literárneho prostredia spomína napríklad svet Ivana Laučíka, ktorému sa bude venovať aj program Z polárnických denníkov v sobotu o 13. h: "Hoci už, žiaľ, nie je medzi nami, jeho blízki priatelia sa pokúsia priblížiť jeho svetu prostredníctvom imaginárnych návštev, krajín Ivana Laučíka, ktorý bol jaskyniar a človek veľmi úzko spätý s Liptovom a s prostredím okolo seba.“ Ďalšou, rovnako dôležitou, rovinou je práca čitateľa a jeho aktívne dotváranie knižného sveta. "Veľmi pekne sa to prejavuje hlavne v dielach, ktoré sú písané ako taký ,nástrelʻ čitateľskej imaginácie. Je to prípad aj knihy Neviditeľné mestá od Itala Calvina, ktorá onedlho opäť vyjde v novom preklade a bude mať svoje miesto aj na festivale. Celé je to postavené na tom, že čitateľ si krajiny výrazným spôsobom dotvorí sám,“ dodáva.

Kniha ako prechádzka

Možností, ako nad krajinou uvažovať, je naozaj veľmi veľa. Podľa Michalíka je krajina v modernej literatúre výrazne prítomná cez rytmus písania: "Mám pocit, že sme svedkami ústupu od obrovských opisných pasáží, ktoré boli prítomné v dielach veľkých európskych realistov, ten priestor je prítomný niekedy až medzi riadkami. Rozdiel je medzi mestskou a prírodnou krajinou v rôznej dynamike a rytmike. Keď napríklad hovoríme o meste a autoroch, ktorí sú s ním spätí, je to v ich diele cítiť prostredníctvom literárneho rytmu, ktorý sa podobá chôdzi. Je to taká voľne poňatá prechádzka, ktorá nemá presný cieľ, spisovateľ sa odovzdáva rozkoši z toho, čo krajina skrz rôzne podnety prináša.“ Podľa neho v súčasnosti rovnako badať aj istý návrat ku koreňom a k lokálnosti. Je to aj príklad Petra Balka a jeho knihy Vtedy v Lošonci.

Z programu BRaK-u
štvrtok, 18. h.: Oficiálne otvorenie festivalu – vernisáž výstavy Miroslav Šašek: To je Rím
piatok, 17. h.: Vnímať knihu, čítať krajinu – diskusia s Jurajom Briškárom, Jurajom Gáborom a Annou Nacher, vedie Peter Michalík
piatok, 21. h. (A4 – priestor súčasnej kultúry, sála): Karpaty magiczne / Dunajská vlna (dvojkoncert)
sobota, 21. h.: (A4 – priestor súčasnej kultúry, sála): Kafka Band – česko-nemecký multimediálny projekt spisovateľa Jaroslava Rudiša a ilustrátora Jaromíra 99
nedeľa, 11. h.: Na trati: stretnutie s Jaroslavom Rudišom a Jaromírom 99 – Jaroslav Rudiš predstaví svoju najnovšiu prózu Národní třída, Jaromír 99 zase komiks Zátopek
nedeľa, 12.30 h.: Papuša: stretnutie s Angelikou Kuźniak – poľská reportérka Angelika Kuźniak priniesla portrét Bronisławy "Papuše“ Wajs – prvej rómskej poetky. Rozhovor vedie prekladateľ diela Patrik Oriešek.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Zichyho palác #BRak #Bratislavský knižný festival #Peter Michalík #Martin Pollack #Jón Kalman Stefánsson
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku