Uvažujem, ako by táto talentovaná autorka dopadla, keby sa nevydala do Fínska, nežila tam štyri roky a nenaučila sa po fínsky. Pravdepodobne by obchádzala rozličné vydavateľstvá, podstupovala by tortúru so žiadosťami o grant (pričom sa šepká, že granty na debuty by mali byť obmedzené alebo zrušené) a napokon by sa musela uspokojiť s tým, že by jej prípadný vydavateľ sľúbil, že knihu vydá, ale namiesto slušného honoráru by sa uspokojila s niekoľkými výtlačkami vlastnej knihy zadarmo.
Ak by bola jej kniha ocenená na Slovensku, možno by dostala zopár eur od Litfondu. Aj to len do chvíle, kým sa nezruší zákon o dvojpercentných odvodoch do fondov a skončí sa akákoľvek podpora tvorby, pričom nijaký iný návrh nejestvuje.
O spôsobe podpory umeleckej tvorby vo Fínsku som písal už pred dvadsiatimi rokmi. Je veľmi jednoduchý a funguje bez ohľadu na to, či je hospodárstvo v kríze alebo nie. Sú to peniaze z čistého zisku lotérií. Celý zisk sa delí tak, že 52 percent ide na podporu kultúry, 20 percent na podporu vedy, 15 percent na prácu s mládežou, päť percent na amatérsky šport a zvyšok tvorí rezerva.
To umožňuje fínskym umelcom žiadať o tvorivé štipendium na obdobie dva až päť rokov vo výške 1 800 eur mesačne. Podobný systém existuje aj v iných severských krajinách. Preto mám drobnú radu pre talentovaných slovenských spisovateľov – naučte sa cudzí jazyk a píšte v ňom. Dočkáte sa lepšieho ocenenia za svoju tvorbu ako doma. A okrem vyššieho počtu výtlačkov aj lepších finančných podmienok. Len vám hrozí, že prípadný slovenský vydavateľ, ktorý by mal záujem o vydanie prekladu vašej knihy, bude požadovať, aby ste mu licenciu na preklad poskytli zadarmo, lebo úbohý prekladateľ do slovenčiny je zvyknutý, že robí za žobračenky.
