Tento mystifikačný humoristický príbeh rozpráva o zlatých časoch dedinského futbalu, keď sa chlapi naháňali po ihrisku za loptou, a nie za peniazmi. Raz sa preto štyria dobrí murári spolčili a vrhli sa na futbal, aby ho dostali ďalej. Veď táto hra je už v Prahe, aj v Bratislave či v Brazílii. A čo sú oni horší?
Vzali teda hrubé murárske ceruzky, papier a vykreslili všetkým situáciu okolo futbalu. „Bol som skoro najlepší murár v dedine,“ píše Štepka. „Ani jeden komín, čo som postavil, nespadol. Pravda, niektoré komíny spadli, ale v tom som ja nemal prsty. To vietor…“ A tak dedina začala budovať to najlepšie mužstvo. Vyradili nízkych a chorých, potom slabých a jachtavých. Na papieri napokon zostalo pätnásť mien, ktoré mali začať tvrdo trénovať. Napríklad museli vedieť poriadne trafiť loptu, aj hlavou. A v sobotu v noci nesmeli chodievať po muzikách. A piť mohli iba mlieko…
Štepka v knihe využil chlapčenské zážitky a príbeh je napísaný veľmi sviežo, hravo a vtipne. Groteskne rozvíja obrazný jazyk futbalu do epických situácií. „Oblečenie skromné, ale srdcia smädné a sny veľké,“ popisuje ten pravý futbal S.Štepka.
Mali najlepšie krídla a ako sa na murárov patrí, ich múr neprestrelil nikto. Keď prehrali, jedovali sa. A keď vyhrali, bolo ich počuť aj na siedmej dedine. O tom je futbalová vášeň. Nie o peniazoch… A hlavne. Futbal – to je kultúra!
Text knihy „Vhadzovanie do hry“ skvele dopĺňajú ilustrácie Svetozára Mydlu a výborne tak podčiarkujú štepkovskú poetiku.
