Recenzia: Posledná noc na Twisted River tečie ako nepokojná rieka

Sú spisovatelia, na ktorých nové knihy sa netrpezlivo čaká, či potvrdia overené kvality. Šesťdesiatosemročný Američan John Irving patrí práve do tejto skupiny. Má vyhranený štýl a majstrovsky buduje príbeh. Čitateľovi ponúka pútavé rozprávanie, dokonale vykreslené charaktery (s originálnymi črtami často hraničiacimi s absurdnom), vzťahové troj- a viacuholníky, kritiku spoločnosti, ľahký jazyk, bizarnosť, mystifikáciu, humor, postavy spisovateľov a medvede – to je len strohý výpočet toho, čo je pre Irvingovu tvorbu typické.

20.12.2010 09:50
John Irving: Posledná noc na Twisted River,...
John Irving: Posledná noc na Twisted River, Slovart 2010
debata

Jeho najnovší, v poradí dvanásty, román Posledná noc na Twisted River nevyčnieva z radu. Irving spoľahlivo spĺňa očakávania, v niečom ich azda opatrne prekonáva, no pozícia jeho najlepšieho románu si ho drží v bezpečnej vzdialenosti od tela.

Príbeh sa začína v Coos County v štáte New Hampshire v roku 1954. Kuchár Dominic Baciagalupo žije so svojím dvanásťročným synom Danielom v drsnom prostredí drevorubačov. Aj v tomto bezútešnom kraji, kde vládne hrubá sila a kde sa nebezpečne zváža drevo po zamrznutej rieke, záleží hlavným hrdinom na dobrom jedle, správnych chutiach a najmä jednému na druhom.

Tragická udalosť, ktorú Daniel nechtiac spôsobí, ich jedného dňa donúti opustiť tábor a putovať. Dobrodružné cesty a zastávky sú plné všemožných stretnutí a prekážok. Postupne striedajú mestá, kuchyne, školy, ženy, no nebezpečenstvo im je stále v pätách. Neraz sa zrieknu aj vlastného mena, lások, úspešného podnikania a celého zázemia len preto, lebo zas treba ísť ďalej, treba utekať. Dominic starne, Daniel rastie a stáva sa tiež otcom. Ich vzťah je to trvalé, to pevné, čo zostáva.

Z Daniela sa stane citlivý pozorovateľ života, spisovateľ. Irving vložil doňho kus seba. Cez jeho prácu opisuje svoj vlastný pohľad na písanie, na to, ako román vzniká a aké je náročné napísať prvú vetu. Cez Danielove diela pripomína svoje vlastné romány, začiatky aj vzlety. Autor sa priznáva k výrazným autobiografickým črtám: „Snažil som sa byť k sebe taký úprimný, ako sa len dalo. Danny chodil presne v tom istom veku do tých istých škôl, ktoré som navštevoval ja. Miesta jeho putovania sú rozpoznateľné a sú totožné s mojimi. No predsa, život, ktorý som Dannymu dal, nebol môj vlastný.“

Nebezpečenstvo vyvažuje Irving v najnovšom románe protikladmi. Zmierňuje ho vôňami a chuťami rôznych jedál, receptami a prácou v kuchyni. Robí to tak majstrovsky, že toto trpezlivé a zároveň hravé balansovanie je čitateľskou delikatesou. Keď nemá naporúdzi jedlo, priloží k prelomenému ľadu tanec „dosado“, k smrti erotiku, k výstrelu úsmev.

„Niekedy nám ľudia vpadnú do života z čista-jasna – akoby z oblohy alebo akoby mali priamu letenku z neba na zem – tak náhle, ako ľudí strácame, keď sme si mysleli, že navždy budú súčasťou nášho života,“ píše Irving v závere svojho vyše 600-stranového románu. Toto posolstvo vyznieva ako jedna z jeho dominantných tém.

Irvingovo najnovšie dielo – v origináli Last Night in Twisted River prijala kritika rozporuplne. Kniha vyšla v roku 2009 najprv v Kanade a týždeň nato v USA. Už teraz John Irving avizuje nový román. In One Persone by mal vyjsť v roku 2013.

John Irving: Posledná noc na Twisted River, Slovart 2010

debata chyba