Foto: NOVELA BOHEMICA
V zbierke esejí Odsouzeni k modernitě. Co hledá sociologie a našla beletrie prostredníctvom románov z 19. a 20. storočia predkladá tézu o rovnakej povahe viacerých sociálnych procesov v posledných 150 rokoch, známych ako modernita. Podľa Kellera sa mení iba vonkajšia podoba problémov, ich riešenia sa neprestajne odkladajú a skupiny zodpovedné za generovanie ťažkostí vynachádzavo, pomocou príťažlivej, aj keď vyprázdnenej rétoriky prenášajú zodpovednosť na neosobné fenomény, napr. voľný trh, deregulácia, optimalizácia, zefektívňovanie a pod.
Keller v knihe opisuje predovšetkým nasledujúce javy: úpadok stredných vrstiev; ochudobňovanie obyvateľstva a roztváranie príjmových nožníc medzi elitami a zvyškom spoločnosti; zneužívanie chudobných a ich udržiavanie v znevýhodnenej pozícii; prostitúciu a sexuálny turizmus; paradoxy byrokratických organizácií; egoizmus a nenásytnosť ekonomických a politických elít. V každej eseji Keller uvádza románové dielo a vybranú sociologickú teóriu, prostredníctvom ktorých argumentuje a podporuje svoju tézu o opakovaní tvrdých dosahov modernity na spoločnosť. Pascou na podobné analýzy môže byť nadinterpretácia. Vo viacerých esejach sa zdá, že sa autor nechal strhnúť a všíma si výlučne deštruktívne stránky modernity. Napriek tomu ide o pozoruhodné čítanie, svedčí o tom aj výber spisovateľov, z približne dvoch desiatok vyberme niektoré mená: Ch. Dickens, J. Steinbeck, O. Wilde, M. Puzzo, J. L. Borges, F. Kafka, S. Zweig.
V predchádzajúcich knihách Keller opakovane vystríha pred ekonomickou a sociálnou dereguláciou (predovšetkým trhu práce) a oslabovaním sociálneho štátu. Nie je to inak ani v predkladanej knihe. V oblasti práce dopadnú dôsledky deregulácie bezprostredne a najhoršie na bežných zamestnancov, profituje z nich pomerne úzka skupina umiestnená na vyšších stupňoch hierarchie. Oslabovanie sociálneho štátu má zase zásadné dosahy na sociálne vylúčených. Deregulácia je však mimoriadne výhodná aj pre mafiu.
Hoci s viacerými Kellerovými závermi nemusíme súhlasiť, jeho štýlu písania nemožno uprieť, že dodáva impulzy na premýšľanie a hľadanie argumentov za a proti. Štandardnou výbavou jeho článkov je tvrdá irónia a prisudzovanie pomerne negatívnych vlastností viacerým profesiám, predovšetkým obchodníkom, manažérom a personalistom. Podobný prístup je odôvodnený z pozície kritika, zvádza však tiež k vytváraniu negatívnych stereotypov o uvedených povolaniach. Výber románov tiež smeruje výlučne k spoločenskej kritike, nenájdeme tu diela obhajujúce existujúce spoločenské usporiadanie. Odsouzeni k modernitě však nepochybne poukazuje na prínos beletrie pri skúmaní spoločenských procesov a ich hlbšie pochopenie.
Jan Keller: Odsouzeni k modernitě. Co hledá sociologie a našla beletrie, Novela Bohemica
