Tisíc a jedna noc prekvapí, a nielen erotikou

Nech sa časy a s nimi aj vkus ľudí menia akokoľvek, príbehy Tisíc a jednej noci aj dnes s obľubou čítajú spisovatelia, výtvarníci, filmoví i televízni tvorcovia rozprávok. A nielen oni. Vďaka arabistovi Jánovi Paulinymu má Slovensko ako jedna zo šiestich krajín na svete kompletný preklad Šahrazádiných príbehov.

22.01.2011 08:00
Ján Paulíny Foto:
Ján Pauliny
debata

Čím príbehy Tisíc a jednej noci tak fascinujú ľudí na celom svete?
Tisíc a jedna noc očarúva ľudí svojou exotikou, zápletkami, ľudskými typmi. Je zaujímavé, že už pred tristo rokmi si dobyla po prvýkrát Európu a jej šarm dodnes nevybledol. Príťažlivý je jej magický svet, snová realita, ktorá si podáva ruku so skutočnosťou. Je v nej čosi, po čom človek túži, a predsa je to neulapiteľné. Ako vôňa ruží.

Je to nesmrteľné dielo? Možno v príbehoch pri každom čítaní nájsť čosi nové?
Môžete ju čítať veľa ráz. A to nielen preto, že arabské písmo je veľmi tajomné a vyzýva k tomu, aby ste sa ho učili. Nepíšu sa v ňom samohlásky a niektoré spoluhlásky sú ťažko čitateľné. V starších rukopisoch bývajú poznámky aj medzi riadkami. Inokedy slová v texte chýbajú. Zámerne? Nevedno.

Prečo Tisíc a jednu noc čítajú vždy znova a znova aj tí, čo arabsky nevedia?
Pre jej jedinečné motívy. Je ich toľko, že sa nedajú naraz zapamätať: duch vo fľaši, pestrofarebné ryby na pekáči, ťava čierna ako smola, hady s ľudskými tvárami, korytnačky zarastené trávou a krovím, ktoré plávajú ako ostrovy v mori. Nad hlavou im lietajú vtáky, ktoré krídlami zakryjú aj slnko… Čudujeme sa, snívame. Tak sa čudoval aj Sindibád Námorník na svojich cestách… Jeho rozprávanie prezrádza nepresné, no encyklopedické znalosti o východných krajinách.

Spočíva príťažlivosť Tisíc a jednej noci v exotickom prostredí plnom tajomných postáv? Sme už presýtení európskych a amerických príbehov?
Povedal by som, že príťažlivosť spočíva v exotickom námete a v pestrosti nápadov. Šahrazádin príbeh je popri nich dosť banálny. Možno to ani príbeh nemal byť, ale iba veľká váza, aby sa do nej vošlo veľa kvetov, tisíc a aj viac. Výsledok tejto prastarej kompozície je ako zázračný stolček, prestri sa. Chrlí ľudské typy, bazárové scény, prefíkaných starcov, pekné kurtizány, veselých bezdomovcov, bezstarostných darebákov. Aj nevestince sú v nich príťažlivé a dievčatá v nich najkrajšie. Ba i pouličné dievčatá, ktoré lapajú chtivých mládencov na bazári, sú krásne.

Prečo sú hrdinovia Tisíc a jednej noci rozprávkoví?
Asi aj preto, lebo nevedia, čo je to „hospodárska kríza“, parlament a iné nechutnosti moderného sveta. Poznajú síce podplatných sudcov a policajtov, zlých sultánov, ale nepokúšajú sa ich reformovať, nahradiť, vylepšiť. Načo? Aj posledný žobrák pri mestskej bráne vie, že vylepšovať hriešneho človeka – lebo každý je hriešny podľa Biblie a Koránu – je zbytočné.

Hrdinovia sú teda rozprávkoví, ale ich príbehy neboli určené pre deti. Váš najnovší preklad mohol mnohých prekvapiť.
Tisíc a jedna noc nebola pôvodne rozprávková kniha. No v upravenej podobe sú niektoré jej príbehy veľmi príťažlivé pre deti, napr. Alí Baba a štyridsať lúpežníkov, Aladín a čarovná pampa, Lietajúci kôň atď. Detská Tisíc a jedna noc vyšla v stovkách, tisícoch vydaní v rozličných jazykoch. Bola sfilmovaná ešte aj v Hollywoode. Veľký úspech mali najmä prekrásne kreslené filmy.

Majú Šahrazádine príbehy šancu osloviť deti, ktoré žijú vo svete Shrekov, Toy Story a podobných moderných príbehov?
Dobrá rozprávka nestarne. Aj keď sa občas objavujú Shrekovia a iní „poľovníci“ na detskú fantáziu, pravá rozprávka vždy rozkvitne ako na jar lúka.

Najnovšie zo známeho názvu Tisíc a jedna noc ťaží aj deväťdesiatdielna turecká telenovela. Čo si o podobných snahách myslíte?
Turecký seriál prevzal z Tisíc a jednej noci iba jej názov. Ten je veľmi starý a po turecky pekne znie: Bin bir (tisíc jeden). Tisíc je úplne všedná číslovka, no keď povieme „1001“, znie to inak. Magicky, možno rozprávkovo. Turecký seriál je zo súčasnosti, typická telenovela a nemá s knihou rozprávok nič spoločné. Nedávno som mal v ruke reprezentatívnu knihu umeleckých fotografií, ktorá vyšla v Paríži minulý rok: „Krásy Francúzska, tisíc a jedna fotografií.“ Vidno, že príklady priťahujú.

Aké máte ohlasy na váš preklad, ktorému ste venovali 25 rokov života?
Ohlasov mám dosť najmä u nás a v Čechách. V cudzine ani nie, lebo slovenčina je málo rozšírený jazyk. V zahraničí, v Nemecku, vo Francúzsku, v USA a inde sú známe moje cudzojazyčné štúdie, ktoré som publikoval k jednotlivým témam Tisíc a jednej noci od polovice 70. rokov. Niektoré spomína aj najnovšia Encyklopédia Tisíc a jednej noci (The Arabian Nights Encyclopaedia), ktorá vyšla v USA v roku 2004.

Vypovedajú príbehy Tisíc a jednej noci čosi aj o dnešných Araboch, alebo už sú dávno iní?
V domorodých štvrtiach veľkých orientálnych miest, v ktorých sa odohrávali mnohé príbehy Tisíc a jednej noci, sa takmer nič nezmenilo. Ostali remeselnícke dielničky, obchody s medeným tovarom, zlatom, striebrom a šperkmi, ostali aj zmenárnici, pouliční predavači kníh, voňavkári. Ešte vždy v nich žijú pouliční kuchári a predavači cukroviniek. Vymizli predavači vody s kozľacími mechmi na somároch alebo na vlastnom chrbte, zato ostali predavači šerbetu. Pribudli kaviarne, predavači starožitností – mnohé sú falzifikáty, ale pekné – prostitútky sa skryli do svojich uličiek a počet zahalených žien sa zvýšil.

debata chyba