„Čo je každodennosť, vie asi každý, a predsa, ak je požiadaný, aby ju definoval, na chvíľku sa zarazí… , Každodennosť sa mi zdala byť nie menej tajuplná a čarovná ako rovnako mi neznáma kategória charizmy, ktorá k nej tvorila istý náprotivok…,“ píše v úvode knihy – zbierky štúdií a esejí o počiatkoch svojho záujmu o tému autorka, jubilujúca slovenská sociologička.
Foto: Sociologický ústav SAV, Bratislava 2015
Kniha je rozdelená do piatich kapitol, v rámci ktorých sú umiestnené tematicky príbuzné príspevky. Niektoré predstavujú mnohostránkové štúdie, iné zas pomerne krátke eseje. Popri vedeckých štúdiách, ktoré boli uverejnené v sociologických časopisoch a zborníkoch, sú medzi nimi aj príspevky populárnejšieho charakteru. Súčasťou knihy je štúdia Zbezvýznamňovanie ľudského života ako generačný problém, uverejnená v 90. rokoch a reagujúca na totálnu významovú depriváciu, ktorá postihla celé sociálne vrstvy a vekové skupiny. V piatej kapitole knihy sú dosiaľ neuverejnené eseje La Traviata na železničnej stanici alebo novodobá ikonoklastika a Všetky farby chudoby: Dostojevskij a jeho „biedni ľudia“.
Dilbar Alieva (1936) pôsobí v Sociologickom ústave SAV. V rokoch 1965 – 2001 pracovala na Katedre sociológie Filozofickej fakulty UK, v rokoch 2001 – 2010 pôsobila na Trnavskej univerzite a neskôr na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Zaoberá sa dejinami a súčasnosťou sociológie, sociológiou každodennosti, hermeneutikou v sociológii a západným marxizmom.
Sociologický ústav SAV
