Komiks dokáže veľké veci na malom políčku

Kým v Amerike sú Superman, Spiderman, Batman a iné komiksové postavičky uznávanými hrdinami, na Slovensku sa nad komiksovou tradíciou mnohí uškŕňajú. Pri bližšom pohľade sa však ukáže, že ani v našich podmienkach nie je komiks cudzorodým prvkom. Stačí si spomenúť na výtvarníka a filmára Viktora Kubala, o ktorom v týchto dňoch vychádza monografia. Zrýchlená doba praje rýchlemu vnímaniu, ktoré komiks ponúka. V komiksovej podobe sa už ocitol Malý princ aj Biblia.

10.04.2011 09:00
Ilustračné foto Foto:
Batman
debata

Žijeme vo svete signálov. Od televízneho cez telefónny po internetový. Možnosť kontaktov sa denne množí, ponúkajú sa programy, projekty, informácie. Vyhľadávame, kopírujeme, adresujeme, cestujeme, strácame sa na veľkých letiskách a v diaľničných uzloch. Pomôcť môže obrázok. Značka, tabuľka, nasmerovanie.

Civilizovaný človek musí ovládať už celú abecedu obrázkov, aby nezablúdil a vedel, kam sa poberať. Nie nadarmo nazývame tieto spásonosné vizuálne znaky aj ikonami. Kedysi boli ikony iba v kostoloch, dnes sú na monitoroch počítačov, v telefónoch, v reálnych priestoroch. Stačí pohľad a sme zorientovaní. Niet sa teda čo čudovať, že obrázková kultúra preniká do najrôznejších oblastí života.

Napríklad – v technických návodoch je už namiesto slov často iba obrázok. Keď chcú byť výrobcovia spravodliví, publikujú návody vo všetkých možných rečiach. Výsledkom sú nekonečné texty písané drobnučkým písmom, ktoré sa nedá čítať. Oveľa lepšie je nahradiť písmo obrázkom a postup na letáčiku nakresliť: Ako zmontovať nábytok, lampu, ako zapojiť pračku… A tým sme vlastne pri najjednoduchšej podobe komiksu.

Ďalšie v poradí by mohli byť rôzne návody na poskytnutie prvej pomoci, kde sú nakreslení aj ľudia. Zdravotnícky komiks ich zachytáva vo vyhrotených situáciách – ako poskytujú dýchanie z úst do úst, ako stláčajú hrudník, ošetrujú zlomenú ruku, ukladajú zraneného do správnej polohy. Tieto kresbičky už majú určitý dramatický náboj, ktorý tak dôverne poznáme z komiksov.

Zábava či svätokrádež?
Obrázkové seriály dnes zaplavujú svet a ako všetko, čo sa vyskytne vo veľkom, majú priaznivcov aj nepriateľov. Niektorí ľudia sa pohoršujú, že už aj Malý princ vychádza ako knižka zostavená z obrázkového seriálu. Komiksy vraj majú ambíciu prerozprávať všetko a často sa dopúšťajú svätokrádeže. Iní sa z nového obrázkového tvaru tešia, považujú ho za obohatenie a bavia sa na tom, ako pretlmočil výtvarník dielo do inej reči, akú má vizuálnu fantáziu. Jedno nevylučuje druhé, naopak, niekoho môže priviesť k prečítaniu pôvodného literárneho diela práve komiks.

Naša kultúra zdanlivo komiksom veľmi nenadŕža, zjednodušovaním tradične skôr pohŕda. Prax je však iná. Aj v slovenskej kultúre sú už historické osobnosti, ktoré vytvárali seriály, a to najmä humoristické. Viktor Kubal, Jozef Schek, Božena Hajdučíková-Plocháňová a mnohí ďalší. Vytvorili komiksové postavičky, ktoré naplno žili a dodnes nie sú zabudnuté.

V satirických obrázkových sériách pokračujú aj dnešní autori, v Pravde napríklad Miloš Gašparec, ale v súčasnosti má zelenú aj príbehový seriál na vážnejšie témy. Výtvarník Martin Kellenberger viac rokov kreslil a písal do Knižnej revue seriál z literárneho sveta, v ktorom sa postavičky rozprávali o novinkách na knižnom trhu a v literárnom svete.

Česko zažíva priam komiksový boom. Vychádzajú tam dokonca občasníky, v ktorých tieto obľúbené výtvarné diela publikujú špičkoví autori. Najvýraznejšou postavou českého komiksu je Jiří Grus, ktorý tvorcov tohto žánru aj organizuje. Sám je stvoriteľom postavy Volemana v komiksovom trileri, ktorého dobrodružstvá s veľkým úspechom kreslí. Medzi hviezdy českého komiksu patrí aj výtvarníčka Lela Geislerová, sestra Ane Geislerovej, ktorá nakreslila napríklad tzv. brutálny komiks Kocúrikov mám rada. V Česku má komiksová tvorba naozaj tradíciu – aj na Slovensku známe kreslené Rýchle šípy ovplyvnili detstvo mnohých chlapcov. A český fotograf Jan Saudek tvrdí, že keby mal jeho brat Kája, výtvarník a známy autor komiksov (aj vo filme Kto chce zabiť Jessie) v minulosti lepšie podmienky na tvorbu, bol by prevalcoval aj Disneyho.

Veľké veci na malom políčku
Áno, komiksy neboli práve žáner, ktorý by v minulosti mal u nás otvorené dvere. Možno to bol práve "podozrivý” Foglar, ktorý sa takto šíril medzi pioniermi, možno to bol jednoducho dych Západu, ktorým komiks zaváňal, ale príčiny mohli byť aj iné. Obrázok totiž v niektorých smeroch dokáže viac ako slovo. V obrázku sa nedá škrtať ani dopisovať, ani sa nedá za slovo chytať, a to žiadnej cenzúre nevyhovuje. Obrázok však nie je ani jednoznačný, a tak sa predsa darilo všeličo do komiksov prepašovať. Autori sa špecializovali najmä na humor, ktorý umožňoval aj kritiku.

V dnešných časoch sa neraz uberá komiks cestou príbehov, malých epizód zo života. Poskytuje emočný zážitok, ktorý umožňuje rýchlo pochopiť aj obsiahlu udalosť. Netreba veľa námahy, žiadne dlhé čítanie textu či dve hodiny sedenia pri filme. Človek si pozrie za pár okamihov komiks a môže mať silný zážitok. Práve táto schopnosť komiksu – pravda musí byť kvalitný – je veľkou prednosťou spomínaného žánru. Komiks je nadupaný dejom a citmi. Vyžaduje si objavnú vizuálnu skratku. To je pre mnohých tvorcov výzva. Preto siahajú aj po takom materiáli, ako je Biblia alebo Malý princ. Nevyplýva to zo snahy zjednodušovať, uľahčovať, viesť k pohodlnosti, ale z potreby výtvarníka vyskúšať si malé políčko obrázku a vtesnať tam niečo veľké.

Komiks vytvára dôvernú situáciu medzi autorom a vnímateľom, lebo kontakt prebieha rýchlo a nemá kedy prísť k únave. Často je prítomný aj úsmev. Komiks je láskavé umenie a aj keď stvárňuje horor, vždy je to mäkké a pohodové rozprávanie. Skutočná hrôza sa vlastne nakresliť nedá. V komikse dej nasleduje logicky, nepreskakuje sa, nebýva v ňom nič absurdné alebo experimentálne. Komiks je klasika. Je v ňom niečo detsky čisté, úprimné a poctivé.

Svojho času sa stal svetoznámym francúzsky výtvarník Jean Effel, ktorý vytvoril rozsiahly komiks o stvorení sveta. Šlo o humorné dielo, na ktorom sa – neskôr aj v kinách – bavili tisíce ľudí. Svet v podaní Jeana Effela bol milý a hravý, cudný a spravodlivý. Autor komiksu si môže vytvoriť svet, aký chce. Vytvorí ho v definitívnej vizuálnej podobe, nič sa už na ňom meniť nebude, a ak ho divák akceptuje, je to veľké víťazstvo autora.

Niektoré kultúry však nemajú rady obrázky a nechcú, aby sa ľudia vôbec spodobovali. Asi vedia prečo. Obrázky môžu ovplyvniť aj negramotných, aj tých, čo neradi čítajú. Obrázky majú skrátka veľký vplyv, a to je vždy sila. Poobzerajme sa po okolí – čo všetko vnímame cez obraz? Cez komiks? Aj seba ráno v zrkadle. Zubná kefka, hrebeň, krémovanie, holenie… Každý deň začíname komiksom.

Martin Kellenberger: Komiks dáva krídla snom

Aké komiksy máte rád?
Mám rád dobre nakreslené komiksy, čo majú svoj štýl a sú presvedčivé. Z našich najstarších napríklad Hronského Budkáčika a Dubkáčika alebo Smelého zajka v Afrike. Mal som rád aj Ripa Korbyho, ktorý vychádzal v Smene strašne dávno, keď bol komiks raritou a vlastne sa skoro nerobil.

Aké svetoznáme komiksy vás upútali?
Dobrých svetových komiksov je veľa, lebo vo Francúzsku alebo v Spojených štátoch je to dlhodobo obľúbená súčasť kultúry. Asterix a Obelix sú perfektne invenčné, dobre nakreslené a vyštylizované historicko-humorné komiksy. Superman, Spiderman, Batman a ďalšie „ikony“ komiksového sveta majú skvelé nápady, sú bravúrne nakreslené, majú silnú imagináciu a dávajú ľuďom to, čo chcú – snívanie s knižkou v ruke s pocitom bezpečia. Komiksovo spracované sú aj kovbojky, krimošky, triláče a všetko možné, dokonca aj klasická literatúra a história. Nesmiem zabudnúť na Disneyho Micky Mousea a káčera Donalda.

Čo vás priviedlo k práci na komikse?
Nerobím komiks programovo, ale mám ho rád. Teší ma, keď žije v časopisoch, víkendových prílohách, v knihách. Komiks je osvieženie, ale treba ho vedieť robiť tak, aby mal šťavu a profesionalitu. Ja som vymyslel komiks Esejista a Futurista o dvoch literárnych fanatikoch, čím som chcel upozorniť na vzácnosť, krásu a hodnotu dobrých kníh, ľudí a ich myšlienok, posolstiev, na zákutia mesta, mestský život s intelektuálnou elitou, ktorá pracuje v duchu tradície a moderny. Cibrí si myšlienky na univerzite, vo vydavateľstve, ale aj v legendárnych umeleckých kaviarňach. Zapája do života a tvorby mladých, lebo jej záleží na kultúre a kultivácii života a človeka ako takého, aby mu netrčalo perie zo zadnej časti tela. Robil som aj knihu komiksových slovenských povestí. Bolo to krásne dobrodružstvo. Texty napísal Ondrej Sliacky, ja som nakreslil obrázky. V časopisoch som robil viac komiksov, jeden s Danom Hevierom, jeden s Peťom Glockom a jeden s Gabikou Futovou.

Aký zmysel má komiks? Čím sa líši napríklad od kresleného filmu?
Komiks má pre mňa čaro silného spojenia obrázku a textu. Zaujíma ma ich vzájomný vzťah – niekedy málo slov a skvelá kresba, inokedy viac slov, myšlienok, vysvetlenia a obrázky robia atmosféru… Komiks podobne ako kniha vychováva, dáva krídla snom, ale aj uvoľňuje a zabáva. Je nenáročný, trčí z vrecka, nepotrebuje prehrávač.

debata chyba