Pôvodne boli určené iba jedinému čitateľovi – malej dcérke Elise. Po februári 1948 spadla na hraniciach železná závora a na jednej strane sa ocitol otec, na druhej dcéra s mamou…
Otec Imro sa snažil za nimi do Francúzska dostať oficiálne, a keď to nešlo, tak aj ilegálne. Nepodarilo sa mu to, zadržali ho na hraniciach a niekoľko mesiacov strávil dokonca vo väzení. Keď ho prepustili, usiloval sa udržiavať s Elise kontakt aspoň listami a aby malej dcérke bol bližšie, tak pre ňu písal a maľoval príbehy, ktoré jej postupne v rokoch 1953 až 1956 posielal.
Adresátka knižky Elise Champon je už dávno dospelá, žije a pracuje v Paríži, ale svojho otca napokon na Slovensku opakovane navštívila. Pomáha všemožne pripraviť jeho monografiu. S jej súhlasom budú príbehy vydané samostatne v niekoľkých knihách. V tejto prvej knihe je hlavným hrdinom kocúrik Minet, ktorý sa neskôr pravidelne objavuje i v ďalších príbehoch. Formát knihy je prispôsobený skutočnej veľkosti obrázkov, ktoré museli byť mierne poupravené. Rovnako sú upravené aj texty, ktoré francúzskemu originálu – súčasti obrázkov, nie celkom zodpovedajú.
Maliar, grafik a ilustrátor, výtvarný nadrealista Imro Weiner-Kráľ (1901–1978), ktorý vo svojej tvorbe akcentoval aj svoj židovský pôvod, odišiel v roku 1938 do Paríža a zapojil sa tam do protifašistického odboja. V roku 1950 po zatvorení Maison de France – francúzskeho kultúrneho centra v Bratislave a vypovedaní francúzskych diplomatov z Prahy bol z Francúzska vyhostený.
Petrus
