Recenzia: Encyklopedické spomienky

23.05.2011 15:00
Tomáš Berka: Blumentálske blues, Marenčin PT, 2011
Tomáš Berka: Blumentálske blues, Marenčin PT, 2011

Roztrhnuté vrece spomienok najrôznejších osobností vhodne dopĺňa na knižných pultoch autor, od ktorého by sme to možno "čakali len vo sne". Tomáš Berka – multižánrový umelec, ktorý sa neagresívne zapísal na muzikantskej, divadelnej, filmárskej aj výtvarnej scéne posledných štyroch dekád - prináša vnímavému čitateľovi úprimne zaujímavý a bohato členený literárny opus. Navyše obohatený o rozsiahlu historickú aj súčasnú faktografiu a reprodukcie výtvarnej tvorby.

V niekdajšom členení Bratislavy na rozličné štvrte-neštvrte s patrične skromnými, ale o to asertívnejšími dominantami, sa totiž hudobník, scénograf a maliar Tomáš Berka (1947) od detstva pohyboval v oblasti na dohľad veže Blumentálskeho kostola. A išlo o skutočne pozoruhodnú lokalitu.

Na malom priestore sa tam totiž miešalo viacero urbanisticko-architektonických zaujímavostí. „Starý“ Avion, Justičný palác, Pálffyho majer, tabaková a kefová továreň, Aspremontov palác (dekanát Lekárskej fakulty UK) so Šifbekom (Medická záhrada), „štátna“ nemocnica, Alžbetka, Živnodom, Firšnál alebo Pionierska záhrada mali v prešporskom multikulturálnom a jazykovom babylone (slovenčina, čeština, maďarčina, nemčina, bulharčina) svoj špecifický vývoj. Človek, vyrastajúci v takomto znepokojujúco zaujímavom prostredí, musel byť nevyhnutne „zasiahnutý“ neľútostnou túžbou poznávať, vzdelávať sa aj si bohémsky užívať. No byť aj empatický a deliť sa o svoje miesto a čas s ľuďmi, ktorí si to istým spôsobom zaslúžia.

Vo veľkorysej freske encyklopedického charakteru sa po trocha rozvláčnom, hoci exaktnom úvodnom opise zmieňovaného dištriktu, dozvedáme príbeh anabázy človeka, ktorý bol pri zrode kľúčových kapiel slovenského bigbítu – Modus, Ex We Five, Fermáta. A výrazne ovplyvnil slovenskú divadelnú scénografiu (vyše 150 scén), propagačný plagát (samostatne vystavoval vo viacerých európskych krajinách) a scénickú hudbu.

V Blumentálskom blues sa nevyhýba ani intímnym poznámkam z osobného a rodinného života, ktoré sú občas vyčerpávajúce a trocha patetické. Zároveň dokumentuje svoj politický názor, spoločenský vývoj a tragédie v ňom. Sem-tam sa mu do rukopisu vkradne „alzheimerov“ škriatok a zo spievajúceho bubeníka Ľubomíra „Kyslíka“ Stankovského (Modus) je Duško, mladá žena Fedora Freša Babula čaká dcéru, ale v skutočnosti je na pôrodnej ceste syn a podobne. Celkovému vyzneniu takmer päťstostránkovej „klady“ možno chýba, popri evidentne zaujímavých a originálnych informáciách, svižnejší štýl a „prestrihanie“ materiálu, ktoré by jeho čitateľskú atraktivitu zvýraznili.

V súčasnosti Tomáš Berka, ktorý získal striebornú medailu na pražskom Quadrienale (1983) a vytvoril slovenský pavilón pre Expo 2000 v Hannoveri, úspešne pôsobí vo filmovom priemysle. Spolupracoval okrem iných i so Stanley Kubrickom, Ridley Scottom, Jurajom Jakubiskom a pripravil dekorácie k viac ako tridsiatim filmom. Spolu s Fedorom Frešom dopísal memoáre o bigbíte a s gitaristom a skladateľom Františkom Griglákom chystá nový hudobný projekt.

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk