Údajne zomrel na následky pokusu o samovraždu, ku ktorej ho pravdepodobne dohnala depresia, ale rodina svetoznámeho spisovateľa túto verziu poprela. Z pozostalosti, ktorá obsahovala najmä staršie rukopisy, vyšli ešte dve knihy: Pohyblivý sviatok (1964) a Ostrovy v prúde (1970).
Jeho slávna novela Starec a more – príbeh kubánskeho rybára Santiaga a jeho boja o obživu s neúprosným morom je o osude človeka, ktorý sa nikdy nevzdáva. Starému kubánskemu rybárovi sa po dlhšom čase podarí uloviť veľkú rybu, ktorú mu však cestou späť zožerú žraloky a domov za loďou ťahá len jej ohlodanú kostru. Čarovné dielko je poslednou významnou prácou Ernesta Hemingwaya, v ktorej autor vytvoril pozoruhodnú alegóriu, kde starec predstavuje človeka, ryba prírodu a žraloci zlo okolo nás. Za toto dielo dostal v roku 1954 Nobelovu cenu. Nebol si ju prevziať, len konštatoval, že ešte žiaden autor, ktorý dostal toto ocenenie, už nenapísal nič, čo by sa dalo čítať…
Ernest Hemingway sa narodil ako syn lekára, v rodine, ktorá žila v slušných pomeroch. Ako novinár veľa cestoval po Európe a Blízkom východe, odkiaľ písal reportáže z bojov. V Európe pôsobil v americkej jednotke na fronte vo Francúzsku, kde sa nejaký čas zdržal v Paríži, neskôr, do konca 1. svetovej vojny, slúžil ako dobrovoľník v jednotke Červeného kríža na talianskom fronte. Bol účastníkom občianskej vojny v Španielsku, bojoval na strane republikánov, počas 2. svetovej vojny pôsobil ako frontový dopisovateľ.
Počas hospodárskej krízy v 30. rokoch 20. storočia písal články na obranu nezamestnaných veteránov vojny, po vypuknutí občianskej vojny v Španielsku tam nakrútil dva filmy o vojne. Počas pobytu v Paríži sa stal členom skupiny intelektuálov, ktorú americká spisovateľka Gertrúda Steinová nazvala stratenou generáciou. Práve v Paríži v roku 1923 vyšla jeho prvotina Tri poviedky a desať básní. Po vyjdení ďalšej zbierky drobných próz V našom čase (1925) sa rozhodol vzdať sa svojho zamestnania novinára a rozhodol sa venovať už len literárnej činnosti. Napísal ďalšie zbierky Muži bez žien (1927) a Víťaz neberie nič (1933).
Tituly Zbohom zbraniam (1929) – príbeh lásky zraneného amerického vojaka a mladej anglickej ošetrovateľky – autobiografický román, ako aj Komu zvonia do hrobu (1940) z obdobia španielskej občianskej vojny, patria medzi jeho najlepšie romány.
Od roku 1940 žil Ernest Hemingway na Kube v beznádejnom zápase so starobou. Dobrodružstvo, láska, vzbura, cestovanie a ženy boli základom jeho života. Bol štyrikrát ženatý a ženy pre jeho tvorivosť veľa znamenali.
V roku 2003 sa Ernest Hemingway po 42 rokoch od tragického úmrtia „vrátil“ na Ostrov slobody. V kubánskej metropole Havana, kde napísal aj novelu Starec a more, sa objavil v podobe bronzovej sochy v životnej veľkosti sediacej v jeho obľúbenej krčme El Floridita.
