Kniha týždňa: Groteska dnešnej Číny

Pochopiť, čo sa vlastne skrýva za slovom Čína dnes, je asi podobne rozprávkovo nedosiahnuteľná méta, ako spočítať všetky hviezdy vesmíru. No neznamená to, že by sme si na základe pozorovania malého výseku hviezdnej oblohy nemohli vytvoriť o vesmíre aspoň aký-taký úsudok.

26.07.2011 11:06
Jü Chua: Bratia  II
Jü Chua: Bratia II
debata

Rozsiahly dvojzväzkový román čínskeho spisovateľa Jü Chua je presne takýmto detailným pozorovaním jedného výseku – pozorovaním malého čínskeho mestečka a diania v ňom za uplynulé desaťročia. Je pohľadom do búrlivých hviezdnych výbuchov od kultúrnej revolúcie až po zúrivé kotrmelce čínskeho postkomunistického kapitalizmu. Mestečko Liou sa tak stáva výsekom oblohy, časťou, ktorá metaforicky rozpráva o bizarnej, nekonečnej Číne.

Nahé zadky
Bratmi z názvu knihy, okolo ktorých sa príbeh rozvíja, sú Holohlavý Li a Železný Sung. Ich životné osudy začíname v prvej časti sledovať od útleho detstva, keď sa do seba zaľúbia ich rodičia – vdova, matka malého Li a Jednoduchý Sung, otec Železného Sunga. Sme v Číne tesne pred nástupom kultúrnej revolúcie, Číne roľníckej, ranosocialistickej, veľmi chudobnej, ale hrdej.
Groteskné mestečko Liou kdesi neďaleko morského pobrežia je plné štylizovaných postavičiek načrtnutých kaligrafickou rýchlosťou. Krajčír, kováč, pouličné detské šarvátky, temer idylka. Úvodné kapitoly románu sa odohrávajú okolo dvoch základných motívov – jedným je bujné detstvo Holohlavého Li, ktorý si v meste získa pochybnú slávu tým, že pozoruje na ženských verejných latrínach holé zadky. Druhým motívom, podstatne závažnejším, je priebeh kultúrnej revolúcie diktátora Mao Ce-tunga.

Bizarné pubertálne lapajstvo a desivé obrazy ponižovania obyčajných ľudí sú v kontrapunkte, čitateľ sa na jednej strane zabáva nad podnikateľským duchom malého pubertiaka, ktorý to, že videl holé zadky liouských žien, predáva za misku cestovín s mäsom mužom z celého mesta, na druhej strane krutosť, nenávisť, strach a ponižovanie, ktoré sa deje na ulici, je vskutku obrovských rozmerov. Detský pohľad na čínsku erotiku i kultúrnu revolúciu je rovnaký v naturálnom podaní a mrazivej realistickej nahote.

Pri všetkej úcte k obetiam komunistického teroru v civilizovanej Európe, čínska náklonnosť ku krutosti a ponižovaniu bola (a je?) omnoho obludnejšia. Jü Chua je ako autor v tomto smere len dokumentárnym, realistickým rozprávačom, ktorému na odhalenie besnenia ideológie stačí opísať, čo vidí. Pasáže o ponižovaní a krutosti bežnej čínskej pouličnej komunistickej luzy patria k najsilnejším v diele.

Láska
Na začiatku druhého dielu umiera stará Čína, kultúrna revolúcia sa skončila, Železný Sung a Holohlavý Li sú už sirotami na prahu dospelosti. Ale Li je z dvoch bratov ten akčnejší, divokejší, smelší, kým Sung vyrástol vo vážneho, seriózneho (až naivne retardovaného) mladého muža. Zároveň s dospievaním chlapcov sledujeme aj premenu čínskeho mestečka Liou. Z komunistických teroristov sa stáva štátne zištný byrokratický aparát a kto zdvihne šance ležiace na ulici, môže sa mať dobre. Ako napríklad Holohlavý Li, ktorý sa pustí do podnikania na čínsky socialistický spôsob – čiže podnikaním medzi vydieraním, nátlakom, podfukmi, korupciou a aroganciou. Železný Sung je vzorná pracujúca včelička.

Dozrievanie, samozrejme, okorení láska – a aby to bolo zamotanejšie – Li miluje dievčinu Lin, ktorej krásny zadok videl ako pubertiak na verejných záchodoch, tá ale miluje Sunga. Európsky čitateľ, pravda, sleduje zákutia čínskych mileneckých vzťahov skôr so záujmom podobným pozorovaniu exotickej kultúry, než ako strhujúci ľúbostný príbeh. Tu vyhráva pri čitateľskom zážitku čínska bizarnosť nad samotným príbehom a z pohľadu vývoja knihy je sledovanie vzťahu medzi trojicou asi najmenej dynamickou časťou knihy.

Holohlavý Li, ktorý prehrá s bratom boj o lásku krásnej Lin, sa rozhodne vrhnúť sa bez hlavy do bujnejúceho sveta rodiaceho sa čínskeho kapitalizmu. Sledujeme jeho vzostup a premenu z chudobného mladého muža na „tvorcu HDP“ celého mestečka Liou. Jeho podnikateľský duch, čo sa pohybuje v korupčne priehľadnom svete čínskej superekonomiky, ho nakoniec vynesie do pozície absolútneho boháča a vládcu mestečka Liou, ktorý si môže splniť akýkoľvek sen. A zároveň premeniť „dieru“ na jedno z prosperujúcich miest novej Číny.

Zrýchlený film
To, čo sledujeme v príbehu dvojdielneho románu Bratia, je akoby zrýchlený film premeny tradičnej Číny cez socialistický experiment k súčasnému kapitalizmu so socialistickou tvárou. To, čo sa v európskych krajinách dialo rýchlosťou generácií a storočí, deje sa v Číne v rokoch. Na vlne úspechu prežívajú tí, ktorí sú bezohľadnejší a prefíkanejší ako ostatní. „Čínskosť“ tejto premeny fascinuje, aká je zastrašujúca. Nejde len o nejestvovanie pravidiel, ale najmä o cieľavedomosť a krutosť, ktorá sa prejavuje na všetkých úrovniach spoločenskej komunikácie – v obchode rovnako ako v láske, v rodinných vzťahoch ako v politike.

Tento výsek z nekonečnej oblohy súčasnej Číny je na jednej strane plný smiechu, uťahovania si z vlastnej čínskosti, príbehom absurdných situácií, ktorým sa smejeme pre ich inakosť a nezmyselnosť vymykajúcu sa bežným konvenciám. Ale hlbšie pochopenie Číny zároveň necháva náš úsmev na tvári zamrznúť. To, ako predstavuje Jü Chua dnešnú Čínu, nie je práve idylický obraz rozmáhajúcej sa krajiny, ale ukážka desivého vzostupu mocnosti, na vrchole ktorej sa objavujú ľudia, pre ktorých slovo prekážka či zábrana nejestvuje.

Rozsiahly dvojdielny román Jü Chua preložila dvojica mladých prekladateľov z čínštiny Terézia Golasová a Albert Marenčin ml. s nasadením. Rútiaci sa dej nezadrháva na nejasnostiach, čitateľský zážitok umocňuje aj primerané balansovanie na hrane grotesknosti aj na úrovni jazyka. Hoci je jasné, že európskemu čitateľovi musí množstvo narážok jednoducho ujsť pre neznalosť kontextu, aj tak je román Bratia zaujímavým, dobrodružným, mrazivým i groteskným čítaním naraz.

Jü Chua: Bratia I., Bratia II. (prel. T. Golasová, A. Marenčin, Marenčin PT, Bratislava 2009 a 2011)

debata chyba