Kniha týždňa: Všetko môže byť inak

09.08.2011 07:00
Steven D. Levitt, Stephen J. Dubner, Freakonomics
Steven D. Levitt a Stephen J. Dubner: Freakonomics.

Ekonómovia dostávajú Nobelovu cenu, no ich knihy zvyčajne číta len úzka skupina ľudí. Celkom iné je to u amerického ekonóma Stevena D. Levitta, ktorý mal už v čase vydania svojej prvej knihy povesť jedného z najzaujímavejších mladých ekonómov. Štúdium na Harvarde a MIT ho predurčovalo ku kariére úspešného investičného či finančného ekonóma. No on si zvolil akademickú cestu.

Kniha, film, blog

Zaujímali ho pre ekonómov trochu nezvyčajné témy. V spleti štatistických údajov nachádzal pozoruhodné súvislosti, jeho články vyvolávali nadšenie, popredné univerzity sa priam predháňali v tom, ktorá z nich ho získa. Nakoniec sa usadil v Chicagu. Keď sa stretol s novinárom Stephenom Dubnerom, ktorý o ňom napísal veľký profilový článok pre New York Times, zistil, že ich spolupráca by mu mohla priniesť, čo potreboval – vzdelaného partnera, ktorý vie zaujímavo písať a dokáže mu pomôcť pri získavaní netradičného výskumného materiálu. Výsledkom Dubnerovej a Levittovej spolupráce sú zatiaľ dve mimoriadne úspešné knihy, jeden film a internetový blog.

Slovenské vydanie Freakonomics s trochu trúfalým podtitulom Skrytá stránka všetkého vychádza šesť rokov po americkom vydaní, voľné pokračovanie SuperFreakonomics by sa malo objaviť na jeseň tohto roku. Slovenské vydanie má jednu prednosť navyše – kniha vychádza v prepracovanom vydaní, doplnená o výber zaujímavých článkov a blogov, takže je asi o tretinu hrubšia ako pôvodné americké vydanie Freakonomics.

Zaujímavé otázky

Levitt bol už od začiatku presvedčený, že ekonómia nám poskytuje vynikajúce nástroje na nájdenie mnohých odpovedí, ale trpí nedostatkom zaujímavých otázok. Svojou knihou presvedčil, že talent nachádzať ich určite v sebe má.

Niektoré otázky nastolili tragické udalosti v jeho živote. Jeho prvý syn Andrew zomrel krátko po prvých narodeninách. Levittovci sa dodnes priatelia s rodinou malého dievčatka, ktorému darovali jeho pečeň. Krátko po smrti sa s manželkou zapojili do skupiny smútiacich rodičov. Tam so zdesením zistili, koľko detí sa každoročne utopí v bazénoch. Médiá však o tom vôbec nepíšu, naopak, palcové titulky prinášajú články o deťoch, ktoré doma našli zbraň a prišli o život.

Keď Levitt porovnal štatistiky, ľahko zistil, že zbraň pod vankúšom je pre vášho potomka oveľa menej nebezpečná ako bazén pri dome. Táto téma sa objavuje aj v jednej kapitole Freakonomics, ale deťom sa venuje vo viacerých kapitolách, keď skúma vplyv mena na kariéru človeka a vyvracia mnohé mýty spojené s výchovou. Levitt je napríklad presvedčený, že záleží na tom, či doma máte veľa kníh, ale až tak veľmi nezáleží na tom, či rodičia dieťaťu pravidelne predčítajú. Ako tvrdí, väčšina rodičov, ktorí deťom kupujú knihy, sú spravidla inteligentnejší a majú vyššie vzdelanie. Inteligenciu a pracovné návyky prenášajú na deti. Knihy v ich domácnosti síce nie sú dôvodom inteligencie, ale sú jej príznakom.

Prečo vlastne klesla kriminalita

Určite si spomeniete na heroický imidž Rudolpha Giulianiho, newyorského starostu, ktorý stál na čele mesta v čase, keď na Svetové obchodné centrum zaútočili teroristi. V jeho veľkých novinových profiloch sa spomínali zásluhy z minulosti, okrem iného práve jeho podpora inovatívnych policajných metód. Tá údajne prispela k tomu, že v New Yorku v 90. rokoch rapídne klesla kriminalita. Ako ukazujú autori Freakonomics, nebolo to celkom tak.

Kriminalita začala klesať už pred nástupom Giulianiho do funkcie. A neklesala iba v New Yorku, ale v celých USA. Posilnenie policajtov a nové pracovné metódy zneli ako pekné, ale nepostačujúce vysvetlenie. Odborníci i laici sa priam predbiehali v hľadaní skutočných príčin. Objavila sa aj tzv. teória rozbitého okna. Medzi jej fanúšikov patrí známy americký publicista Malcolm Gladwell, ktorý ju rozoberá vo svojom prevratnom debute Bod zlomu, ktorý vyšiel štyri roky pred Freakonomics. Uvedená teória znela veľmi elegantne – zjednodušene išlo o to, že ak rozbité okno v rýchlom čase nezasklíte, dávate tým najavo, že to je normálne. Týmto spôsobom sa kumulujú problémy a antisociálne správanie sa stáva normou. Polícia by sa mala venovať aj tým najmenším prehreškom a docieli tým zmenu v celej spoločnosti.

Ako však zistili autori Freakonomics, až 50-percentnú zásluhu na znížení kriminality nemal nábor policajtov ani nové metódy ich práce, ale iná udalosť ešte zo začiatku 70. rokov. Bola to legalizácia potratov. Vďaka nej sa nenarodili tisíce detí, ktoré by vyrastali v zlých podmienkach a mali by pred sebou dráhu kriminálnikov. Zrejme to potvrdzuje názor, že matka najlepšie vie, či je všetko pripravené na príchod jej dieťaťa. K legalizácii potratov však autori nezaujímajú etické stanovisko, iba konštatujú holý fakt, že mala obrovský vplyv na zníženie kriminality. Vysvetlenie má mnoho oponentov, nad argumentmi však v tejto debate prevláda náboženské presvedčenie kritikov, ktoré sa prijatiu takéhoto vysvetlenia, pochopiteľne, brá­ni.

Aj ekonómia potrebuje pomoc

Autori Freakonomics upozorňujú na ďalší pozoruhodný fenomén, keď drogové gangy prevzali štruktúru veľkých korporácií. V gangoch je to totiž rovnaké ako v legálnom prostredí, kde tisíce ľudí ochotne obetujú roky na slabo platených pozíciách, lebo pracujú s vidinou, že raz z nich budú najúspešnejší manažéri.

Či táto kniha patrí medzi najlepšie vo svojej kategórii je na diskusiu – autori si príliš potrpia na dôkladnú analýzu často až banálne vyzerajúcich tvrdení. Slová ako korelácia či regresná analýza sa v ich texte objavujú často, čo môže niekoho vydesiť, ale s metodologickými vysvetleniami to nepreháňajú.

Po Levittovi a Dubnerovi sa vyrojili desiatky ekonómov, ktorí chceli zopakovať ich úspech, takže sa objavilo množstvo kníh s príponou -nomics. Dáva im zdanie vedeckosti, ale zároveň je jasné, že ich autorom ide najmä o popularitu. Vďaka pokusom o napodobenie Freakonomics a podobných kníh sa rozvinul celý segment knižného trhu. Levittova a Dubnerova kniha dobre ukazuje, že aj ekonómia je odkázaná na výpomoc z mnohých iných vedných odborov. A pokiaľ nebude zahľadená sama do seba, môže byť naozaj užitočná.

Steven D. Levitt a Stephen J. Dubner: Freakonomics, Inaque.sk, 2011.

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk