Boris Mihalkovič - Slnko nad Modrou

"Mihalkovič nechce byť širokospektrálny a umelecky nenásytný, hoci jeho rozhľad v literatúre mu to umožňuje. Je vždy vnímavý k zázemiu a konkrétny voči situácii človeka v plnom rozsahu prirodzeného osudu. Po dlhšej odmlke prichádza s knihou Slnko nad Modrou (2011).

16.08.2011 15:36
debata

V prvej časti Srdce na dlani akoby znovu nadväzoval na svoj tradičný útvar. No v ďalších častiach Pezinské litánie a Svetlo dňa sú už zreteľné výrazné posuny k novému básnickému výrazu a k neprehliadnu­teľnej bravúre.

Súpis poetiek, básnikov a prozaikov inšpirovaných Modrou a magickým malokarpatským mikrokozmom by zďaleka nebol úplný, keby sme opomenuli akvizíciu Borisa Mihalkoviča. Ako každý z originálnych tvorcov z tohto prostredia má dar reči, vie veci povedať inak, zrozumiteľnejšie, hĺbavejšie, chápavejšie, a pritom stále vysoko umelecky. Senzibilita je ostrov, na ktorý sa nedá dostať a z ktorého sa nedá uniknúť. Buď tam človek je, alebo nie je. Málokto v slovenskej literatúre zrejme pozná kánony barda Jozefa Mihalkoviča lepšie ako Boris, a málokto musel vyvinúť toľko vynachádzavosti, aby objavil a potvrdil postuláty vlastné, lebo básnik musí prísť s niečím sám, s niečím iným, čo tu doteraz nebolo a čo tu odteraz bude navždy.

V prípade Borisa Mihalkoviča to budú šperkárske práce na vlastnej identite a rozpisovanie okamihov ako keby ustavične v bezpečnej vzdialenosti od spoločnosti, ktorá sa z nedostatku fantázie tvári, že každý človek, nadčlovek aj podčlovek je jej plnohodnotným členom. Pri čítaní Borisa Mihalkoviča okamžite chápeme, koľko vžitých lží sa nám dnes ponúka dobre že nie ako smerodajné pravidlo. Vo svojich najnovších básnických prácach Boris Mihalkovič anuloval mýtus o rastúcom význame koketných mašlí na prebaloch kníh pre súčasnú pôvodnú slovesnú tvorbu.

Boris Mihalkovič - Slnko nad Modrou Foto: F. R. & G.
Boris Mihalkovič - Slnko nad Modrou Boris Mihalkovič - Slnko nad Modrou

Tiež rúca mýtus neokrôchanosti a donchuanstva a ponúka celkom iné východiská, vychádzajúce z pôvodnej kultúrnej tradície, ktorú už takmer nikto nepozná. Zároveň je to jeden z posledných mohykánov, ktorý ustavične pozorne sleduje pôvodnú slovesnú tvorbu, ktorú už v úplnosti nepozná nikto.

Boris Mihalkovič patrí k hŕstke tých, ktorí odmietli považovať vynucovanie si úspechu za tvorivý princíp a vymenili ho za každodennú umeleckú prácu," napísal o Mihalkovičovej tvorbe Ján Litvák pre portál Literárneho informačného centra.

Kniha Slnko nad Modrou vyšla vo vydavateľstve F. R. & G

debata chyba