Emil Babín a Braňo Jobus: Vtipné čítanie pre rôzne generácie

Emil Babín je známy skôr ako autor poézie, no tentoraz prichádza s knižkou aforizmov. V dnešných časoch sa síce ľuďom zídu aj verše o láske (to vždy) či o filozofických poznaniach a hlbokých pocitoch zo života, no aforizmus je presne ten žáner, ktorý pasuje do súčasnosti: Je to stručne a jasne zaznamená myšlienka, ktorú splodí konkrétna situácia a ktorá vyvolá v hlave čitateľa príjemný gejzír veselosti až roztopašnosti.

18.07.2016 05:00
Emil Babín Pil na sekeru Foto:
Emil Babín: Pil na sekeru
debata

Nie každý má schopnosť literárne sa vyjadriť, negatívne emócie obyčajne ľudia ventilujú banálnym nadávaním a hromžením. Básnik sa vždy vyslovuje na úrovni, aj jeho „jedovaté šípy“ majú anjelské krídla humoru. Kedysi bývali aforizmy súčasťou dennej tlače a umožňovali svojsky glosovať dianie. Stimulovali nálady a názory, lebo pohotovo uzemnili každú nafúknutú aféru, odhalili charakterové kazy či spoločenské anomálie, alebo len tak vniesli do života humor.

Robí to tak aj Emil Babín v knižke Pil na sekeru, v ktorej svojrázne opísal – a hneď aj rozpitval – náš život. Napríklad: „Politika je ako Kámasútra. Najviac v nej túžia byť tí, čo sotva ovládajú jednu polohu.“ alebo „Len čo som slobodne vystrel chrbát, seklo ma v krížoch.“ Ale nie všetko je o politike, Babínove aforizmy tryskajú aj z tzv. všedného života: „Nápis na smútočnom venci alkoholika: Pi sladko!“ alebo: „Známa herečka má už toľko plastík, že by mohla mať samostatnú výstavu.“ 

Intímny: „Som úplne v koncoch. Lekári tvrdia, že na moje krčmové žily neexistuje liek.“ Veľmi vtipná je kapitola aforizmov inšpirovaných literatúrou – dala by sa využiť aj pri vyučovaní (napr. „Margita Žiguli: Tri gaštanové pyré“, „Vojtech Mihálik: Plejbojská košeľa“, „Dobroslav Chrobák: Drúk sa vracia“. A na záver – „Trest pre analfabetov: Uknihujte ich!“ Smiech je vzácny a v tomto prípade zaručený. Tešiť sa však môžu aj milovníci Babínovej poézie, lebo onedlho mu vyjde knižka veršov. Vydal už zbierky Svätci na smetisku a Jar v raji. Je to náš bývalý kolega, o to viac sa z jeho úspechov tešíme.

Branislav Jobus: Zvon Foto: Slovart
Branislav Jobus Branislav Jobus: Zvon

Zvon je už dvanásta rozprávková kniha Braňa Jobusa. Autor si získal popularitu ako spevák, ako spisovateľ a aj ako zaujímavá osobnosť, pre deti možno až rozprávková bytosť. Knižka Zvon sa začína drámou – malému dievčatku Rosanke ide o život. Vlastne už je „jednou nohou preč“, upadne do kómy, je duchom neprítomná. Lekári ju zachraňujú, všetci sa o ňu boja, najmä kamaráti. Určitá komunikácia tu však predsa je – po Rosanke zostal zápisník s príbehom, ktorý začala písať. Jej kamarát Radko v napísanom pokračuje a verí, že ak jej bude čítať to, čo napísal, bude príbeh prenikať do jej podvedomia a preberať ju k životu.

Je to milý a poučný príbeh, lebo Braňo Jobus do svojho rozprávania nenápadne a prijateľným nementorským spôsobom montuje rôzne ponaučenia. Vedie deti k dobrým návykom a orientuje ich v dnešných problémoch sveta. Knižka je aj príťažlivo ilustrovaná (Jana Malatincová), pôsobí optimisticky a pohodovo. V príbehu vystupuje aj víla Duchoslava, ktorá má zrušiť kliatbu. Pomôže jej k tomu záhadná vec, ku ktorej sa viaže hádanka. Čo to je? Tri mesiace sa vyrába forma, tri minúty sa do nej leje a tri dni sa čaká, ako to dopadne. Je to zvon! Keď dokáže pomôcť víle, nedokázal by pomôcť aj chorej Rosanke? Však zvon má srdce! A z tohto náznaku sa dá už vytušiť, o čo v rozprávke ide. Zvonec neznamená  koniec, ale veselý začiatok.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #kniha #zvon #Branislav Jobus #Emil Babín #Pil na sekeru #aforizmy