Už z prvej knihy Storočný starček, ktorý vyliezol z okna a zmizol sa stal bestseller a bolo otázkou času, kedy švédska kinematografia siahne po tomto námete na film. Dnes už môžeme porovnávať knižnú a sfilmovanú verziu príbehu o Allanovi Karlssonovi. Po Starčekovi prišla druhá kniha s dlhým názvom – Analfabetka, ktorá vedela rátať a dnes je tu už aj tretia, nazvaná Zabijak Anders a jeho priatelia (a sem-tam nejaký nepriateľ).

Čo sa stane, keď sa stretnú neveriaca farárka, recepčný z bývalého bordelu a slávny národný zabijak? Táto nesvätá trojica v dobrom aj zlom otrasie celým Švédskom. Aspoň v treťom humoristickom románe Jonasa Jonassona.
Johan Andersson bol veľakrát v base a hovoria mu „zabijak Anders“. Dostal sa na slobodu a potrebuje novú prácu a priateľov. Do cesty mu príde prefíkaná pastorka Johanna Kjellanderová, ktorá sa vďaka ateistickému zmýšľaniu ocitne bez práce. Spoločne s hotelovým recepčným Perom Perssonem založí Agentúru pre ubližovanie na zdraví, kde je Andersson v úlohe násilníka na zmluvu.
Farárka Johanna Kjellanderová nadobro opustila kazateľnicu. Stalo sa tak narýchlo, keď ju kongregácia odsúdila a hádzali do nej spevníky. Nikdy si to povolanie sama nezvolila, donútili ju. Má preto ťažké srdce rovnakým dielom na nebeského aj na vlastného otca.
Per Persson sa tešil na miliónové dedičstvo, lenže majetok deda, konského handliara, sa akosi rozplynul v dyme z dieselových motorov. A tak sa teraz živí ako zle platený recepčný v treťotriednom hoteli, bývalom bordeli.
Kšefty im idú spočiatku výborne. Dovtedy, kým sa zabijak Anders nezačne pýtať po vyššom zmysle všetkého, čo robia. Zrazu sa zaujíma o boha a začne byť láskavý a mierumilovný. Ale neráta so svojou minulosťou. Bosovia štokholmského podsvetia s ním majú nevyrovnané účty a všetkých troch riadne pritlačia k múru.
Jonas Jonasson si šibalsky a neúctivo berie na mušku ľudskú chamtivosť. Zabijak Anders je nezabudnuteľná postava antihrdinu. Je to typická jonassonovská bizarná postavička, podobne ako storočný starček a múdra analfabetka. Ich príbehy pobavia aj rozosmejú, ale do literatúry vstúpili najmä preto, aby sme hlbšie vnímali svet, ktorý nás obklopuje, a robili ho lepším.
Pri čítaní tejto knihy som mala pocit, že som sa vrátila do detstva. Kniha je obdarená humorom malého mesta, malých ľudí, autor akoby si sám spomínal na niektoré obrazy zo svojho detstva, stromy, vtáky, občasné zastavenie v čase. A aj napriek ťažkému osudu postáv ich obdivujete za to, ako sa vyrovnajú so svojím životom. Knihu vydal Ikar.