Péter Esterházy spísal videné

Jeden z najuznávanejších súčasných maďarských spisovateľov Péter Esterházy, autor románu Harmonia caelestis, Pomocné slovesá srdca či Malá maďarská pornografia, prehral vo štvrtok 14. júla boj s rakovinou. Popredný predstaviteľ literárnej postmoderny mal 66 rokov.

15.07.2016 16:56
Péter Esterházy zomrel vo veku 66 rokov. Foto: ,
Péter Esterházy zomrel vo veku 66 rokov.
debata (1)

Esterházy vyštudoval matematiku na budapeštianskej univerzite, no uprednostnil povolanie spisovateľa. Pochádzal z veľmi starého rakúsko-uhorského rodu a rodinnú históriu, od čias keď v ich dome pôsobil ako kapelník rakúsky skladateľ Joseph Haydn až po nástup komunizmu, zmapoval vo svojej najvýznamnejšej knihe Harmonia caelestis (2000). Kritici ju nazvali „extrémne nekonvenčnou rodinnou ságou“. Národný epos je kokteilom faktov aj ironických výmyslov. Esterházy tu pátra po harmónii minulosti a prítomnosti, po súlade synov a otcov, starého i nového, po nekonečnosti ako metafore opakovania. Keď sa dozvedel, že jeho otec, v knihe vystupujúci ako praotec všetkých synov, bol tajným agentom maďarskej informačnej služby, napísal pokračovanie románu s názvom Opravené vydanie.

Esterházy bol bezhraničný experimentátor, jeho kostrbatý jazyk je plný alúzií, „značiek“, metafor, plávajúcich náznakov a odbočiek k iným dielam. Cituje, bez ostychu „kopíruje“ cudzie pasáže, aby ich oživil v nových kontextoch. Preskakuje, zavádza, zlieva tragiku s iróniou, západné s východným, problematiku však v zásade pomenúva veľmi konkrétne a zrozumiteľne.

V románe Jedna žena, ktorý vyšiel v Maďarsku v roku 1993, sa zameral na medziľudskú vzájomnosť, desivo neúnosnú a zároveň nevyhnutnú. „Písať na tému vzťahov, citov, ale aj telesnej erotiky, ktorá je toho neoddeliteľnou súčasťou, pre mňa vôbec nie je ľahké. Maďarská literatúra je na túto tému veľmi skúpa, jazyk chudobný. Chýba jej tradícia. Pokračovať v neexistujúcej tradícii je vždy poriadne dramatické – vyznie to o niečo hlučnejšie a tvrdšie, ako to v skutočnosti je,“ povedal spisovateľ v rozhovore pre Pravdu pred piatimi rokmi. „Napriek tomu pokladám za veľmi dôležité, aby sa na túto tému písalo. Aby sa to robilo s citom, i keď niektoré drsnejšie výrazy k tomu tiež patria. Svet je totiž drsný.“

Od roku 1996 sa Péter Esterházy venoval publicistike, po roku 1989 písal eseje, glosy a politické fejtóny. Pokladal ich za slobodný prostriedok reakcie na spoločnosť. Odhaľoval jej smiešne grimasy, ktoré sa ho bytostne dotýkali, a ani v beletrii sa politike nevyhýbal. „Keď niečo vidím, chcem o tom diskutovať,“ citovali ho Lidové noviny.

Esterházy sa nepovažoval za intelektuála, písanie bolo pre neho nevyhnutnou potrebou, spôsobom, ako zakonzervovať slovami to, čo dýchal. Svoju prácu vystihol najlepšie sám: „Človek, ktorý píše knihu, nie je intelektuálom, ale prasaťom, ktoré ryje nosom do hliny, skladá z nej svoju knihu. Nedovidí pritom na nič iné, len na tú knihu.“

Maďarský autor podľa neho „visí vo vzduchu“, sám to považoval za desivé a očarujúce zároveň. „Nemusím sa porovnávať s nedostihnuteľnými velikánmi, no nemôžem sa o nich ani oprieť,“ priznal v rozhovore pre Pravdu. K svojim dokončeným dielam mal ako autor chladný vzťah a nikdy nemal potrebu prepisovať ich. Do novej knihy sa vždy púšťal „nanovo“, volil celkom iné, čerstvé postupy. Byť spisovateľom pre neho znamenalo vzdať sa akýchkoľvek istôt. Podľa Esterházyho totiž talent ani skúsenosti umelcovi nezaručia kvalitný výsledok. Pri ďalšej knihe sa necítil o nič múdrejší ako pri debute.

Českej kultúre a dielu Bohumila Hrabala vzdal hold v diele Hrabalova kniha. Sám českého literáta osobne „nepoznal tak dobre, ako jeho text“. Stretli sa až po tom, čo kniha vyšla, no spoločný dialóg im osud predsa len nedoprial…

Péter Esterházy nadviazal na experimentálnu vlnu, na Jamesa Joycea či Bohumila Hrabala, jeho rukopis je však celkom unikátny, našiel vlastný spôsob, ako prehlušiť dav.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #úmrtie #Péter Esterházy #Harmonia caelestis #Pomocné slovesá srdca