„Man Bookerovu cenu dostanem, keď porota, ktorá sa každoročne obmieňa, usúdi, že som napísal najlepší román, ktorý v tom roku čítala. A to sa nemusí stať nikdy. Lenže ja nepíšem romány preto, aby som vyhral Man Bookerovu cenu, takže ma nezaskočí, keď ju nezískam. A celkom ma prekvapuje, že vás v Českej republike tieto veci zaujímajú,“ povedal Barnes Lidovým novinám pred niekoľkými rokmi pri príležitosti vydania českého prekladu jeho knihy Arthur & George (vlani vyšla po slovensky), ktorá bola takisto v minulosti nominovaná.
Úskalia pamäti
„Teší ma to a rovnakou mierou sa mi uľavilo,“ povedal Barnes teraz, keď cenu získal. Predtým boli na ňu nominované aj jeho romány Flaubertov papagáj (1984) a England, England (1998). Napokon zvíťazil so svojím desiatym románom, ktorý má iba 150 strán.
The Sense of an Ending je podľa britského denníka Telegraph príbehom o pamäti a priateľstve. Hlavným hrdinom je Tony Webster, osamelý muž v strednom veku, ktorý sa vracia do minulosti a spomína na svoj vzťah s Veronikou, zahalený niekoľkými tajomstvami a spojený so samovraždou ich priateľa. „História je tou istotou, ktorá vzniká vtedy, keď sa nedokonalosti pamäte spoja s nedostatkom dokumentácie,“ hovorí jedna z postáv Barnesovho románu a naznačuje tak jednu z jeho tém – po rokoch si každý veci pamätá trochu inak.
„Literatúra je najlepší spôsob ako hovoriť pravdu; je to proces vytvárania veľkolepých, krásnych, dobre usporiadaných lží, ktoré hovoria viac pravdy ako akékoľvek zhromažďovanie faktov. Okrem toho je literatúra množstvom ďalších vecí: môžete v nej nachádzať potešenie a hrať sa s jazykom; takisto to je zvláštne intímny spôsob komunikácie s ľuďmi, ktorých nikdy nestretnete,“ povedal Barnes v rozhovore pre The Paris Review ešte pred desiatimi rokmi.
Nečitateľné knihy
Medzi šiestimi finalistami tohtoročnej Bookerovej ceny boli Carol Birchová, Stephen Kelman, A. D. Miller, Patrick deWitt a Esi Edugyanová. Porote, ktorú viedla bývalá šéfka britskej tajnej služby a spisovateľka Stella Rimingtonová, niektorí kritici vyčítali, že pri výbere kníh uprednostnila to, aby sa dobre čítali nad literárnou kvalitou. Sama Rimingtonová totiž vyhlásila, že je rada, že sa medzi nominovaných dostali čitateľné knihy.
Jedna z porotkýň, britská spisovateľka Susan Hillová, dokonca na stránke twitter zverejnila, ktoré knihy považuje za najmenej čitateľné. Okrem diel, ktoré napísal James Joyce, medzi ne zaradila aj Tolstého Vojnu a mier či najexperimentálnejší román Virginie Woolfovej Vlny. Porotcovia sa neskôr obhajovali, že pri výbere finalistov, z ktorých prekvapujúco vypadol napríklad držiteľ Bookerovej ceny spred siedmich rokov Alan Hollinghurst, kládli rovnako ako na čitateľnosť dôraz aj na kvalitu.
Tohtoročný víťaz, ktorý okrem uznania a záruky zvýšenia predaja jeho novej knihy získal aj 50-tisíc libier (vyše 57-tisíc eur), vyhlásil, že kritika čitateľnosti súťažiacich kníh je úplne mimo a nevenoval jej pozornosť. „Väčšina významných kníh je čitateľná. Každý zoznam nominovaných kníh za posledných desať rokov, ktoré som čítal, obsahoval len také knihy, ktoré by ste označili za čitateľné.“
Bookerova cena vznikla koncom šesťdesiatych rokov a môžu ju získať romány občanov britského Spoločenstva národov alebo Írska, ktoré sú napísané po anglicky. Vlani zvíťazil román Howarda Jacobsona Finklerova otázka.
