Nadovšetko dôležitým nástrojom ich moci bola tiež propaganda. A najmocnejším nástrojom propagandy bol v prvej polovici 20. storočia film; na tom by sa Lenin s Goebbelsom iste zhodli.
O tom, ako si boľševici a nacisti vo svojich krajinách podmanili filmové spoločnosti a vzápätí i značnú časť filmových tvorcov, a tiež o ich najvýraznejších propagandistických filmoch, ktoré boli, samozrejme, vydávané za „umelecké“ či „dokumentárne“, pojednáva kniha Filmová propaganda s podtitulom Sovětské Rusko a nacistické Německo.
Richard Taylor (1946) je filmový teoretik a emeritný profesor politológie na Swansea University vo Walese. Zaoberá sa ruskou, nemeckou a európskou politikou 20. storočia a využitím filmovej propagandy. Podnikol dlhoročný výskum v knižniciach i archívoch v bývalom ZSSR, Nemecku, vo Francúzsku a v USA. V anglickom origináli Film Propaganda: Soviet Russia and Nazi Germany (I. B. Tauris, 1998).
Academia
