Vizuálne, to na omak, čo môžeme chytiť do rúk, poobracať v dlani, „pomágať“ a ohmatať si, sa pretavuje do písomnej podoby, hovorí o farbách, no čitateľ v dlaniach aj pod viečkami cíti piesok, sneh, železo alebo trávu. Prechádza svetom, ktorý nás tu a tam ovalí svojou vôňou. Alta má jemný nos… Zachytáva vône plodov a rastlín, trávy, čo si len tak vonia. Voňajú citróny aj kvety, baklažány s odvolávkou na dovolenky pri mori. Vonia aj more. Veci, ktorých sa dotýkame, majú tiež svoje sfarbenia a vône. Uhoľ, mydlá, med… vonia aj vzduch, telo a koža…
Hej, pripravila pre čitateľov akúsi výstavu. Cez farby, sfarbenia, odtiene, cez asociácie, ktoré v nej predmety či ich farby vzbudzujú, sa dozvedáme o svete vnútorných podrobností až intímností.
Knižka je smutná, vážna, možno aj trochu zdĺhavá. Alta Vášová je introvertka a s introvertnosťou sebe vlastnou načrtla aj svoje obrázky, akvarely, impresionisticky im vdýchla život.
V texte namiesto doslovu som si všimla čosi o autizme. Autisti, ak sú to tí, čo celkom originálne a po svojom vnímajú svet, to choré teraz nechám bokom, nie som psychiater, sú trochu všetci spisovatelia. Alte sa to podarilo rozvinúť priam do krajnosti. O svojom svete podáva správy tak, že mení filtre na svojich okuliaroch, jej svet sa zaľudňuje podľa toho, čo vidí či drží v dlani, podľa spomienok, stavov, v akých sa nachádza.
Sfarbenia, svet, ktorý nadobúda vďaka nim kontúry, hej, ten istý svet, ktorému dnes tak veľmi chýba porozumenie či komunikácia… Vášová sa akosi dobrovoľne vymedzila, zatvorila sa do ateliéru svojej duše a pod štetcom, perom či klávesmi sa svet, ktorý nám podsúva, v knižke zaľudňuje, vonia a hlavne je plný odtieňov a odtienkov, nie je šedivý. Aj sivá má v textoch presne vymedzené miesto.
Párkrát som Altu Vášovú navštívila u nej doma a viem, že k výtvarnému umeniu má blízko. Neraz sme sa stretli na niektorej z výstav. Táto výstava vecí a predmetov, sfarbení a zátiší z obyčajného všedného života sa jej podarila. Možno zavše až na úkor akejsi polopatistickej zrozumiteľnosti. Spisovateľ však nemusí byť polopatistický a naslepo neznámym čitateľom vysvetľovať. Kniha sa číta akoby ste boli na výstave. Mám tam svoje obľúbené pasáže, obrázky, ktoré iste nie sú na predaj, napriek tomu si ich pomyselne vešiam na stenu a budem na ne myslievať.
Alta Vášová vie o písaní svoje. A píše krásne vety. Jej texty nie sú len poctou výtvarníkom, ale aj spisovateľskému a hudobnému remeslu. Je tam rytmus, opakovania, zmeny, vlní sa to, praská aj puká. Náš svet je sivý, šedivý, ustaraný, možno aj ten jej, ale na palete to má dobre namiešané. Sfarbenia je dobrý názov aj pre knižku, aj pre výstavu.
Alta Vášová: Sfarbenia, F. R. & G. 2011
