0

Vzostup a filozofia peňazí - ako dejiny pomáhajú pochopiť prítomnosť

autor: 21.12.2011 16:00
Niall Ferguson: Vzostup peňazí (preložil Juraj...
Niall Ferguson: Vzostup peňazí (preložil Juraj Šebesta, Kalligram, Bratislava 2011

V poslednom období sa jedným z najčastejšie opakujúcich slov v politickom a ekonomickom slovníku stalo slovo finančná či hospodárska kríza. Jej nedávny príchod prorokovalo viacero ekonómov, finančníkov či ostatných ľudí z brandže. Patril k nim aj Nial Ferguson, jeden z najvýznamnejších súčasných historikov hospodárskych dejín.

Žiaľ, mnohí aj renomovaní ekonómovia sa mu v čase konjunktúry posmievali a nebrali ho príliš vážne. Ako historik však preukázal, že vie nielen opisovať minulosť, ale na základe už známych javov a interakcií predvídať budúcnosť. Jednoducho, historia – magistra vitae est. Fergusonova kniha Vzostup peňazí, ktorú na vianočný trh priniesol Kalligram, mapuje finančné dejiny západnej civilizácie. Od prvých talianskych bánk na sklonku stredoveku (Mediciovský dom) cez vznik prvých trhov s obligáciami v Amsterdame a Londýne a založenie prvých akciových spoločností, vzostup rodiny Rothschildovcov až na samotný Olymp svetového finančníctva, krach trhu s obligáciami po prvej svetovej vojne po pád hypotekárneho trhu v USA a následnú finančnú krízu v 21. storočí.

Mimoriadne erudovane, zaujímavo a dynamicky vysvetľuje vznik prvých bublín na trhu, príčiny hospodárskych kríz, dôvody, alebo prečo vlády v 20. storočí tak nástojčivo presviedčali domácnosti, aby čoraz viac využívali úverové produkty bánk. Zároveň ukazuje, ako finančné vzťahy ovplyvňovali chod dejín: napoleonovské vojny či americkú občiansku vojnu. Podľa Fergusona za súčasnú krízu sčasti môžu samoľúbi výkonní riaditelia na Wall Streete, ktorým chýbali skúsenosti s krízou pred rokom 1983.

Aj preto je dôležité, aby sme podľa Fergusona študovali dejiny financií, lebo „kým úplne nepochopíme pôvod finančných druhov, nikdy nepochopíme fundamentálnu pravdu o peniazoch: že finančné trhy nie sú ani zďaleka "beštiou, ktorú treba odkázať do patričných medzí“, …ale že sú zrkadlom ľudstva, ktoré… odhaľuje, ako si ceníme sami seba a zdroje okolo nás".

Filozofia peňazí
Peniaze a peňažné hospodárstvo nie sú predmetom záujmu len ekonómov či historikov hospodárskych dejín, ale aj sociológov, antropológov či teoretikov kultúry. Významný, i keď v istom období takmer zabudnutý sociálny mysliteľ Georg Simmel vo svojej knihe Filozofia peňazí z roku 1900, ktorá nedávno vyšla v pražskom vydavateľstve Academie, skúma kultúrne a spoločenské základy hospodárskeho života.

Prečo si ako prístup zvolil filozofiu peňazí? Lebo hodnotí a hľadá všeobecné súvislosti duchovného života, na ktoré nevieme exaktne (vedecky) odpovedať. Simmel svoje dielo písal v opozícii k historickému materializmu, ktorý všetky kultúrne fenomény odvodzuje z ekonomických vzťahov. Simmela na výmene tovarov a služieb nezaujíma ekonomická stránka, ale jej psychologický, sociálny a kultúrny rozmer. Postupne rozkrýva vzťah medzi peňažným hospodárstvom a vývojom individuálnej slobody.

Peniaze totiž oslobodili nevoľníka, pretože sa zo svojej pripútanosti k pôde mohol vykúpiť. Zároveň však zmenili spoločenské vzťahy: sloboda v Simmelovom chápaní nepredstavuje formu izolácie, ale navodzuje určitý sociálny vzťah. Z pôvodných stredovekých hospodárskych interakcií na spôsob, povedzme, cechu, keď jeho členovia boli zviazaní v odbornom, náboženskom či politickom ohľade a vystúpenie z cechu nebolo vôbec jednoduché, nové formy združovania ľudí už rozvíjali „účelový spolok v jeho čistej forme“. Simmel však vidí aj negatívnu stránku peňažného hospodárstva, keď už peniaze nefungujú len ako prostriedok výmeny, ale stávajú sa hodnotou samy osebe, stávajú sa „Bohom našej doby“.

Nanajvýš čudná ekonomika
Kniha amerického ekonóma Stevena Levitta a novinára Stephena Dubnera Freakonomics, ktorá nedávno vyšla v slovenskom vydaní vo vydavateľstve Inaque.sk, sa stala skutočným celosvetovým bestsellerom s predajom práv do niekoľko desiatok jazykov. Štyri roky od jej uverejnenia autorské duo prišlo s podobne podnetnými úvahami pod názvom Superfreakonomics a opäť netradičným, no zaujímavým až zábavným spôsobom uvažuje o vybraných ekonomických otázkach.

So spádom, ktorý je im vlastný, zdôvodňujú, prečo chicagské prostitútky najviac zarobia v sobotu, čo majú hurikány, smrteľné nehody na diaľniciach a infarkty spoločné, prečo si lekári nedostatočne umývajú ruky či dokonca, ako môže zvýšená konzumácia kengurieho mäsa na úkor hovädzieho mäsa väčšmi pomôcť zníženiu skleníkových plynov.

Podobne ako v predchádzajúcej knihe mnohé veci len naznačia, nezdržiavajú sa únavným výkladom, svoje tvrdenia a závery však opierajú o bohaté štatistické údaje, nevenujú sa však hlbšiemu rozboru. A načo aj? Ambíciou, ktorú deklarujú, nie je hlboká ekonomická analýza, ale poukázanie na zaujímavú stránku ekonomizácie uvažovania o bežných situáciách a problémoch, a to aj napriek názvu knihy navodzujúcemu skôr opačné dojmy. Anglický výraz „freak“ znamená zvláštny, neobvyklý, vymykajúci sa tomu, čo považujeme za bežné či normálne.

„Neštandardný“ prístup, ktorý provokuje mnohých „štandardných“ ekonómov, vedie k posilňovaniu diskusie o otázky, ktoré by sme si možno ani nevšimli. Podobne ako pri predchádzajúcej knihe si našli veľa priaznivcov aj kritikov tak z radov laickej verejnosti ako aj odborníkov. Aj keď zrejme nie s každým ich záverom možno súhlasiť, s určitosťou možno tvrdiť, že nie sú nekritickí, triviálni, či sú nebodaj dogmatickí a pseudovedeckí. V hľadaní odpovedí na nezvyčajné, „frekovské“ otázky o spôsobe fungovania nášho sveta sa držia vedeckej metódy aj metodiky a navyše čitateľa ani na okamih nenudia.

Nial Ferguson: Vzostup peňazí (preložil Juraj Šebesta, Kalligram, Bratislava 2011)

Georg Simmel: Filosofie peněz (preložil Milan Váňa, Academia, Praha 2011)

Steven Levitt, Stephen Dubner: Superfreakonomics (preložili Zuzana Palátová a Pavol Palát, Inaque.sk, Bratislava 2011)

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
0 debata debata