Autorka v nich reaguje na súčasné spoločenské problémy, o jednej z tých novších napokon sama povedala, že kniha „dopomohla kolektívnemu zahanbeniu“.
Virág Erdős (1968) je v Maďarsku veľmi populárna, viaceré jej básne priam zľudoveli, napĺňajú sály, zhudobnené vychádzajú na zvukových nosičoch. Jej texty sa vyznačujú hravosťou a grotesknou autorskou sebareflexiou.
Výber zostavila a preložila Eva Andrejčáková, poéziu prebásnil Vlado Janček; po jednom texte prekladateľsky prispeli aj Renáta Deáková a Gabriela Magová.
Aspekt
„nestarala som sa o to
že ju mali za trúbu
ani o to že dostala
pár výchovných
na hubu
ani o to že jej šťastie
schovalo sa voľakde
ani o to že jej zdrhla
ešte aj tá
emhádé
ani o to že jej život
bol prakticky o hovne
ani o to jak sa smiali
keď pýtali
nájomné
ani o to že za cigu
urobila čo kto chcel
a keď podávala ruku
tak to nikto
nevidel“
(ukážka z knihy)
