Komiks ako pôsobivá psychologická novela

27.08.2016 09:00

Prelomiť negatívne stereotypné názory na komiks, ktoré na Slovensku panujú, by mohlo české vydavateľstvo Crew so svojou edíciou Mistrovská díla evropského komiksu a najnovším dvojalbumom Temnými cestami.

Dalo by sa povedať, že vďaka hollywoodskym filmom či vďaka istej amerikanizácii pop-kultúry sú u nás na Slovensku oveľa známejšie mainstreamové komiksy americkej produkcie ako pôvodné európske komiksy. Asi je len málo ľudí, ktorí by nepoznali postavu Supermana, Spidermana či Batmana, ale len praví fanúšikovia komiksu zareagujú na Thorgala, Alkidisa Nikopola, Sláina, prípadne Johna Difoola. Pričom práve európske diela ponúkajú čitateľovi často zaujímavejší a experimentu­júcejší prístup k textu, príbehu, poetike, štruktúre, ku kompozícii komiksu a k jeho výtvarnému spracovaniu.

Grzegorz Rosiński, Yves Sente, Jean Van Hamme:...
Grzegorz Rosiński, Yves Sente, Jean Van Hamme: Temnými cestami, Nakladatelství Crew, Praha 2016 Autor: Nakladatelství Crew

Absenciu kvalitných európskych komiksov na česko-slovenskom trhu sa už niekoľko rokov snaží aspoň čiastočne zmierniť edícia Mistrovská díla evrovského komiksu pražského vydavateľstva Crew. Od roku 2010 pod značkou MD vyšli napríklad komiksové albumy Výprava za ptákem času (Serge Le Tendre – Régis Loisel), Incal (Alejandro Jodorowsky – Moebius), Věčná válka (Joe Haldeman – Marvano), Arzach (Jean „Moebius“ Giraud), Blacksad (Juan Díaz Canales – Juanjo Guarnido), Sláine: Poklady Británie (Pat Mills), Kasta metabaronů (Alejandro Jodorowsky – Juan Giménez), Teorie rozpadu (Enki Bilal – Pierre Christin) a Druuna (Paolo Eleuteri Serpieri). V roku 2016 vydavateľstvo Crew pod spoločným názvom Temnými cestami vydalo i dve grafické novely, ktorých ilustrátorom je Grzegorz Rosiński.

Šľachtický titul za komiks

Grzegorz Rosiński sa narodil v roku 1941 v Poľsku. Po skončení vysokej školy výtvarných umení sa venoval ilustrovaniu detských kníh a komiksov. Od 70. rokov 20. storočia začal Rosiński spolupracovať s Belgičanom Jeanom Van Hammeom a spolu vytvárajú postavu Thorgala. Séria historicko-fantastických príbehov o Thorgalovi sa stala jedným z najúspešnejších európskych komiksov. So scenáristom André-Paulom Duchâteauom následne pracoval na vedecko-fantastickej sérii Hans.

Po vyhlásení výnimočného stavu v Poľsku v roku 1981 Grzegorz Rosiński i s celou svojou rodinou odchádza do Belgicka, kde sa naplno venuje komiksovej tvorbe. V roku 1987 opäť s Jeanom Van Hammeom vytvoril čiernobielu monumentálnu ságu Šinkl a jeho veľká sila. Vo svojej práci pokračuje aj s inými scenáristami a tvorí väčšie či menšie komiksové série. Rosiński za svoje komiksové diela získal množstvo ocenení, okrem iného aj poľské vyznamenanie za vynikajúce umelecké výkony a zásluhy o poľskú kultúru Krzyż Oficerski Orderu Odrodzenia a belgické vyznamenanie Rad Leopolda II.

Zaujímavé je, že hoci na Slovensku ešte stále trvá akási averzia voči komiksu a mnohí (aj literárni vedci) ho označujú za nehodnotný druh lektúry, v zahraničí sú kvalitní autori komiksov oceňovaní ako šíritelia kultúry, ba dokonca, ako v prípade už spomínaného Jeana Van Hammea, sú za svoju tvorbu povyšovaní do šľachtického stavu. Je pochopiteľné, že komiks na Slovensku nemá takú tradíciu a popularitu ako napríklad vo frankofónnych európskych krajinách, ale zároveň je nepochopiteľná istá obmedzenosť, s akou sa u nás v prípade hodnotenia komiksu často stretávame. Prelomiť negatívne stereotypné názory na komiks, ktoré na Slovensku panujú, by mohla aj uvádzaná edícia Mistrovská díla evropského komiksu, prípadne aj najnovší dvojalbum Temnými cestami.

Keď Dumas „odpisuje“

Prvý z dvojice komiksov, Pomsta hraběte Skarbeka, ktorého scenáristom je Yves Sente, ponúka príbeh hnevu a pomsty. Otázkou však je, čia je to pomsta. Začiatok sujetu je totiž komponovaný ako pomsta grófa Skarbeka alias maliara Louisa Paulusa, ktorý chce potrestať svojho bývalého mecéna. V strede príbehu prichádza k dramatickému zvratu, keď sa ukáže, že „žalobca“ a pomstiteľ, domnelý gróf Skarbek, nie je tým, za koho sa vydáva – je to jeho bývalý väzniteľ, vodca pirátov Alexander Delfrance. Záver opäť prináša obrat a maliarova pomsta sa mení na pomstu zradeného pirátskeho kapitána Bahna. No napokon je i tak všetko inak.

Pomsta hraběte Skarbeka – príbeh hnevu a pomsty...
Pomsta hraběte Skarbeka – príbeh hnevu a pomsty – nie náhodne pripomína Dumasov román Gróf Monte Christo. Autor: Reprofoto: Nakladatelství Crew

Na základe takejto stručnej anotácie by sa mohlo zdať, že Pomsta hraběte Skarbeka predstavuje len akúsi variáciu na dobrodružné romány, využívajúc neočakávané dejové zvraty, náznaky ľahkej erotiky a napätia. Áno, je to pravda, ale zároveň Rosińského a Senteho dielo ponúka aj istú textovú a poetickú nadstavbu. Predovšetkým tým, že autori pri výstavbe komiksu pracujú s rôznymi intertextuálnymi súvislosťami, ktoré vytvárajú hru s textom i čitateľom.

Príbeh komiksu o maliarovi, ktorý bol dlhé roky uväznený na pirátskom ostrove Mont Cristobald a potom sa vracia do Paríža, aby pomocou intríg potrestal tých, ktorí mu ublížili, nie náhodou pripomína Dumasov román Gróf Monte Christo. Autori však v komikse vytvárajú ilúziu, že nie oni sa dali ovplyvniť Dumasovým románom, ale práve Alexander Dumas¤st. od nich „odpisuje“. Počas súdneho procesu, na ktorom sa preberá život domnelého grófa Skarbeka, je totiž prítomný i mladý Marsak, ktorý Alexandrovi Dumasovi príbeh o grófovi z ostrova Monte Cristobald predá.

Koláž reality a fantázie

Rovnako sa v komikse objavujú i rôzne reálne historické postavy, napríklad poľský hudobný skladateľ Fryderyk Chopin, ktorý sa v závere príbehu stáva kľúčovou osobou odhaľujúcou podvod a klamstvo. Ako prezrádza jedna z postáv: „Jeho (Chopinova – pozn. P. K.) matka, Justyna Krzyzanowska, byla příbuzná hraběnky Skarbekové, matky Mieszka alias Louise Pauluse!“ Zvedavý čitateľ si na internete môže ľahko nájsť, že Fryderykovou matkou bola skutočne Tekla Justyna Krzyżanowska a grófska rodina Skarbekovcov patrila k jeho priateľom a mecénom. Komiks tým získava zaujímavý takmer historicky charakter, pohrávajúci sa so skutočnosťou a s fikciou.

Ak sa k tejto dimenzii pridajú aj iné dejinné udalosti odohrávajúce sa v Poľsku a Belgicku (delenie Poľska, povstanie Poliakov proti ruskej nadvláde 1830 – 1831, belgická revolúcia 1830 a pod.) príbeh komiksu Pomsta hraběte Skarbeka vytvára zaujímavú koláž reality a fantázie, v ktorej sa spájajú bájne a dobrodružné príbehy o pirátoch a verifikovateľné historické fakty. Je už len na čitateľovi, ako sa k tejto autorskej hre postaví a či dokáže dešifrovať všetky literárne a historické odkazy ukryté v texte.

Ďalšou zaujímavosťou a nespornou kvalitou komiksu Pomsta hraběte Skarbeka je jeho formálna stránka. Rosińského fanúšikov, ktorí skôr obľubujú autorovu realistickú kresbu, možno trochu prekvapí, ale na druhej strane ide o zaujímavý posun autorovho rukopisu. Grzegorz Rosiński tu využíva rôzne výtvarné techniky, ktoré navzájom kombinuje. Každé komiksové pole je samostatnou ilustráciou, ba dokonca obrazom, čo spolu vytvára naozaj pôsobivý dojem odlišujúci toto Rosińského dielo od iných klasických komiksov.

Možno práve vďaka vizuálnej stránke čitatelia toto dielo spočiatku prijali s rozpakmi, čo však v komiksovom svete nie je nič prekvapujúce. Podobne sa s istým počiatočným nepochopením stretol aj experimentálny komiks Neila Gaimana a Davea McKeana Vraždy a husle. Čitatelia komiksov sú totiž často až priveľmi konzervatívni.

Žiadny happy end

Druhý komiksový text nachádzajúci sa v albume Temnými cestami sa odohráva v čase osídľovania divokého západu a nesie príznačný názov Western, autorom scenára je Jean Van Hamme. Ak by ste v tomto komikse čakali klasický príbeh o kovbojoch a Indiánoch, budete sklamaní. Autori opäť k námetu a téme pristupujú netradičnejšie.

Jednotlivé kapitoly Westernu Grzegorz Rosiński...
Jednotlivé kapitoly Westernu Grzegorz Rosiński oddelil celostranovými maľbami, ktoré podčiarkujú atmosféru príbehu. Autor: Reprofoto: Nakladatelství Crew

Hlavnou postavou je Nate Chisum, jednoruký tulák, ktorému osud nie je príliš naklonený. Ako štrnásťročný chlapec sa nešťastnou zhodou okolností (išlo o podvod zosnovaný jeho bratom) zaplietol do prestrelky, v ktorej zabil bohatého statkára Ambrosia Van Deera, ale zároveň sa zaľúbil do jeho dcéry. Nate blúdi po Amerike, až kým si nenájde prácu v mestečku Wichita v Kansase. Tu sa však zapletie do bankovej lúpeže, ktorú de facto organizuje miestny šerif, a znova sa stretne so svojou starou láskou Cathy Van Deerovou. Ich osudy sa začnú prepájať a Cathy sa do Nata tiež zaľúbi. Všetko však prekazí šerif Slade, ktorý odhalí, že Nate je vrahom Van Deera, otca Cathy.

Dej sa nekončí očakávaným odpustením a zmierením typickým pre hollywoodsky happy end, ale prenasledovaním a svojvoľnou popravou. Podobne ako predchádzajúci príbeh je aj tento založený na klamstve a zámene postáv, resp. identít postáv. Nate sa istý čas vydáva za nezvestného bratanca Cathy Van Deerovej, no šerif Slade ho obviní z klamstva a vyprovokuje „poľovačku“ naňho. Tesne pred svojím skonom sa však šerif priznáva, že Nate bol skutočným príbuzným Cathy a jeho smrť bola len plánovaná pomsta, resp. spôsob, ako sa zbaviť nepohodlného svedka. Takto formulovaný epilóg, odohrávajúci sa po niekoľkých desiatkach rokov, je trochu predvídateľný a pôsobí až priveľmi zámerne, no na druhej strane v porovnaní s kvalitou celého textu mu neuberá na hodnote.

Zaujímavým prístupom, ktorý si scenárista zvolil pri výstavbe sujetu, je využitie ich-formy rozprávania, vďaka čomu čitateľ preniká do myslenia, konania a motivácie hlavnej postavy a ostatok deja vníma iba sprostredkovane cez jej pohľad. Tak je opísaná aj Nateova smrť: „Sbohem živote, sbohem lásko… Sníh byl něžný jako ženské pohlazení. // Samozřejmě, je to idiotské zemřít v pětadvaceti, hlavně když máte v bance 2 300 dolarů. Ale já o tom nerozhodl. // Slyšel jsem, jak pronasledovatelé odjíždějí… až na jednoho, který jel blíž, aby mě dorazil. // Sesedl z koně, sklonil se ke mně a já… // … já…“ Autorom sa vďaka takejto koncepcii podarilo eliminovať pátos a sentiment, ktorý by mohol ľúbostný príbeh končiaci sa smrťou sprevádzať.

Podobne, ako to bolo v komikse Pomsta hraběte Skarbeka, je aj Western originálny svojím výtvarným spracovaním. Rosiński štylizuje všetky obrázky do zemitých farieb, čím navodzuje ilúziu historických fotografií, prípadne starých filmov. Jednotlivé kapitoly sú však od seba oddelené celostranovými olejomaľbami, ktoré podčiarkujú atmosféru príbehu.

Všetky obrázky vo Westerne sú štylizované do...
Všetky obrázky vo Westerne sú štylizované do zemitých farieb a navodzujú ilúziu historických fotografií. Autor: Reprofoto: Nakladatelství Crew

Tmavé a neprístupné

Kniha Temnými cestami okrem spomínaných dvoch komiksov obsahuje aj súbor prípravných skíc k tvorbe grafickej novely Pomsta hraběte Skarbeka a časť scenára Jeana Van Hammea ku komiksu Western. Oba tieto bonusy jednoznačne potešia čitateľov, pretože im viac-menej dovoľujú nahliadnuť do „kuchyne“ oboch autorov.

Komiksový album Temnými cestami odhaľuje tmavé a neprístupné zákutia ľudskej duše, zlo, beznádej, vypočítavosť a pomstu a hoci často panuje názor, že postavy v komikse sa nevyvíjajú alebo sú charakterovo ploché, tieto texty ponúkajú recipientovi pravý opak. S istou hyperbolou by sme ich mohli prirovnať ku kvalitným psychologickým románom. Temné cesty sú plné napätia, ale kladú čitateľovi i zložité otázky o ňom, o jeho charaktere i svete okolo neho.

Grzegorz Rosiński, Yves Sente, Jean Van Hamme: Temnými cestami Nakladatelství Crew, s. r. o., Praha 2016

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Yves Sente #Vydavateľstvo Crew #Temnými cestami #Pomsta hraběte Skarbeka #Mistrovská díla evropského komiksu #komiks #Jean Van Hamme #Grzegorz Rosiński #grafický román
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk