Taká je cena, ktorú zaplatilo Čečensko na prahu 21. storočia za svoje vzopretie a volanie po samostatnosti. Slovensko-švajčiarska spisovateľka a reportérka Brežná bola pri tom od začiatku.
Osud Čečenska prežila Brežná na vlastnej koži, zžila sa s ním a svoje reportážne texty publikovala v nemeckých a vo švajčiarskych médiách. Vypálené dediny, odkryté masové hroby, najprv štátny terorizmus Kremľa a potom aj ten čečenský, trpiaci a zomierajúci civilní obyvatelia, znásilnené a ponížené ženy i muži – taký obraz Čečenska nám ponúka v knihe s podtitulom Zápisky z rusko-čečenskej vojny.
„Čečensko, táto malá kaukazská krajina od nás nie je ďaleko a strašné udalosti sa tu neodohrali tak dávno – aj preto sa nás týkajú a budú sa týkať čoraz viac. Je tu však istá nádej. Stále sú tu ľudia, ktorí sa nenechali umlčať. Rozprávajú. Svedčia. Ony. Ženy v šatkách. Vlčice zo Sernovodska,“ uvádza sa vo vydavateľskej anotácii knižky.
Irena Brežná (1950) žije vo Švajčiarsku od roku 1968. Podieľa sa aktívne na práci Amnesty International. Realizovala a podporovala rôzne humanitné a ženské projekty, napríklad v Guinei a v Čečensku. Na Slovensku spolupracuje s feministickým projektom Aspekt. Za svoje publicistické a literárne texty získala viacero ocenení, naposledy Cenu Dominika Tatarku za román Nevďačná cudzinka, ktorý vyšiel v slovenčine v roku 2014.
Absynt
