Zaznelo v Mestskom divadle P. O. Hviezdoslava v Bratislave, kde v pondelok večer slávnostne vyhlásili meno víťaza 11. ročníka najprestížnejšej slovenskej literárnej ceny. A majiteľa šeku na 10-tisíc eur, ktorým je ocenenie honorované.
„Tantalópolis je o hľadaní miesta pod slnkom. Pod tropickým. A potom je aj o načahovaní sa za plodmi raja. V raji však rastie veľa stromov, a preto je tam aj veľa tieňov,“ vyjadril sa o svojej najnovšej knihe sám autor. Na slávnostnom ceremoniáli však renomovaný spisovateľ chýbal, v súčasnosti žije a tvorí v Brazílii. A tak cenu za neho prevzal vydavateľ Peter Šulej (Drewo a srd/Vlna) spolu s dlhoročným redaktorom Macsovszkého diel Jaroslavom Šrankom.
Sú roky, keď je literárna úroda lepšia, sú roky, keď je horšia. Jedenásty ročník Anasoft litery patril k tým úrodnejším. Odborná porota sa rozhodovala dlhšie, ako býva zvykom. Dokonca po prvý raz zverejnila, že v hre boli hneď štyri knihy a ich autori: okrem Macsovszkeho Tantalópolisu aj Ballova Veľká láska, Nevďačná cudzinka Ireny Brežnej a Ponožky pred odletom Dušana Dušeka. Až po hodinách diskusií padlo rozhodnutie.
„Macsovszkého Tantalópolis sme ocenili aj v kontexte jeho predošlých kníh, čím ale nechcem povedať, že to bolo za jeho doterajšie prozaické dielo. Skôr nám išlo o to, že napísal niekoľko prozaických kníh, ktoré sú dobré a o ktorých sa hovorilo. V každej hľadal nové spôsoby umeleckého vyjadrenia a platí to aj o tej poslednej. Napokon rozhodlo hľadačstvo, jazyková, tematická aj žánrová invencia,“ povedal pre Pravdu literárny vedec a publicista Radoslav Passia.
Aj jeho zaujala skutočnosť, že Tantalópolis možno čítať, ako nakoniec každú dobrú knihu, na viacero spôsobov. Navyše aj viackrát. „V knihe je viacero hier, ktoré autor rozohráva s čitateľom,“ spomenul. Možno ju čítať ako cestopis, ako zvláštny bedeker hlavnej postavy Szoborkaya po Brazílii a priľahlých exotických krajoch. „Zároveň je to kniha, ktorá sa spomienkovo vracia do detstva a tematizuje detskú lektúru, cestopisy. Zvláštnym spôsobom je aj spomienkou na 60., 70. a 80. roky v priestore našej kultúry,“ pokračoval Radoslav Passia.
Nechýba podľa neho ani to, čo je pre Macsovszkého knihy charakteristické, ale vždy to dokáže urobiť na iný spôsob. „Jazykové majstrovstvo, štylistická obratnosť a invencia, nezameniteľný štýl a šťavnatosť jazyka, ktoré v súčasnej slovenskej próze vôbec nie sú samozrejmosťou,“ zdôraznil. Tantalópolis je podľa jeho slov kniha o vážnej téme sebahľadania na pozadí cestovania, ktorá je však podaná chvíľami až humorným spôsobom. „Autor využíva nadsázku, iróniu, sebairóniu, takže jeho kniha sa nám zdala najkomplexnejšia z tých, ktoré sme tento rok hodnotili,“ povedal.
Naprázdno napokon nevyšiel ani Dušan Dušek a jeho Ponožky pred odletom, ktoré boli vo štvorlítsku vážnych kandidátov na tohtoročného laureáta. Kniha popredného slovenského spisovateľa, ktorá vyšla vo vydavateľstve Slovart, získala Cenu čitateľov.
Kníh pôvodnej slovenskej tvorby stále pribúda. V počiatkoch najprestížnejšej slovenskej literárnej ceny – udeľuje sa od roku 2005 – išlo len o málo viac ako stovku, minulý rok ich boli takmer dve stovky. Literárne ambície však majú stabilne tak dve až tri desiatky diel. Prinášajú pestrú paletu spôsobov písania aj žánrov – od experimentov až po klasické realistické zobrazenie.
Desiatka titulov, nominovaných na cenu Anasoft litera, vzišla spomedzi 191 hodnotených kníh, ktoré vyšli minulý rok. Odbornú porotu tvorili literárne vedkyne Zuzana Bariaková a Marta Součková, prekladateľ Stanislav Vallo, literárny vedec a publicista Radoslav Passia a český vydavateľ Petr Minařík.
