To, že voľba tento rok padla na slávneho hudobníka, bolo dosť veľkým prekvapením, hoci Dylan sa ako kandidát na cenu spomínal už roky. „Znamená to, že teraz môžem získať cenu Grammy?“ pýtali sa ironicky niektorí autori na Twitteri. Iní netradičnú voľbu osemnástich členov švédskej akadémie schvaľujú s tým, že Dylanova tvorba má nepochybne literárne kvality. „Od Orfea až po Faiza sú pieseň a poézia úzko prepojené. Dylan je brilantným dedičom tradície bardov. Skvelá voľba,“ komentoval na Twitteri ocenenie amerického hudobníka Salman Rushdie.
Premárnená príležitosť
Britský publicista a bývalý člen vedenia vydavateľstva Island Records Richard Williams zašiel ešte ďalej a tvrdí, že Dylan by si zaslúžil Nobelovu cenu už len za to, že je Bobom Dylanom. Mnohí však jeho nadšenie nezdieľajú. „Ak môže Bob Dylan získať Nobelovu cenu za literatúru, potom si myslím, že Stephena Kinga by mali uviesť do rokenrolovej siene slávy,“ reagoval na Twitteri americký spisovateľ Jason Pinter.
Denník Guardian si všimol aj reakciu britského autora Hariho Kunzuru, podľa ktorého je to zase najneuspokojivejšia nobelovka, odkedy ju získal Obama, „za to, že nie je Bushom“. Barack Obama získal Nobelovu cenu mieru necelý rok po tom, čo sa v januári 2009 ujal funkcie amerického prezidenta. „Kultúra, ktorá dá Bobovi Dylanovi cenu za literatúru je kultúra, ktorá nominuje Donalda Trumpa za prezidenta. Je to kultúra ľahostajná ku kvalifikáciam a zaujímajúca sa iba o surovú emocionálnu potrebu,“ napísal zase britský historik a novinár Tim Stanley pre The Telegraph s tým, že ide predsa o Nobelovu cenu za literatúru, nie o súťaž Švédsko má talent.
Nobelova cena za literatúru je vynikajúcou príležitosťou, ako verejnosti predstaviť autorov, ktorých nepozná. Vlani ju získala bieloruská spisovateľka Svetlana Alexijevič a v posledných rokoch sa jej držiteľmi stali aj francúzsky autor Patrick Modiano, kanadská majsterka poviedok Alice Munroová či čínsky tvorca Mo Jen so svojím „halucinačným realizmom“.
Tento rok sa teda porota rozhodla pre Dylana, hoci mohla zviditeľniť tvorcov, ktorí sú síce známi, nie však tak notoricky a masovo. Medzi favoritov patril podľa stávkových kurzov napríklad autor románov ako Cosmopolis či Underworld Don DeLillo. Podľa vplyvného amerického kritika a profesora na Yalovej univerzite Harolda Blooma je jedným zo štyroch najväčších žijúcich amerických spisovateľov. Ďalšími tromi sú Philip Roth, Thomas Pynchon a Cormac McCarthy. Nobelovu cenu by si zaslúžili všetci, či sa jej niekedy dočkajú, je otázne. Americký autor získal pred Dylanom naposledy „nobelovku“ v roku 1993, keď ju udelili Toni Morrisonovej, navyše akadémia sa ústami svojho tajomníka pred časom vyjadrila, že je neodvratné, aby začali oceňovať tvorcov, ktorí píšu v inom než anglickom jazyku.
Veľký a originálny básnik
„Nikdy som nezažil cenu, s ktorou by všetci plne súhlasili. Ak by to tak bolo, bolo by to zvláštne,“ zhrnul už dávnejšie svoje pôsobenie vo funkcii stáleho tajomníka švédskej akadémie, ktorá cenu udeľuje, Peter Englund. Vo funkcii ho vlani vystriedala Sara Danius. Rozhodnutie udeliť cenu Dylanovi, verejnosti oznámila práve ona a následne ho obhajovala. Podľa nej je Dylan veľký básnik, originálny tvorca a aj po vyše päťdesiatich rokoch na scéne má čo povedať.
„Samozrejme, že si ju zaslúži, veď ju práve dostal,“ reagovala na otázku, či je jedna z najvyšších literárnych pôct tento rok v správnych rukách. „Ak sa obzriete ďaleko dozadu, 5¤000 rokov, objavíte Homéra a Sapfó. Písali poetické texty, ktoré boli určené na to, aby sa počúvali, aby sa prednášali, často spoločne s nástrojmi. Homéra a Sapfó čítame dodnes a stále nás vedia potešiť, a rovnaké je to pri Bobovi Dylanovi. Dá sa čítať a mal by sa čítať a vo veľkej anglickej poetickej tradícii je veľkým básnikom,“ povedala stála tajomníčka akadémie.
"Radikálne“ rozhodnutie poroty obhajovala jej zástupkyňa slovami, že Dylan je úžasný príklad originálneho tvorcu, ktorý aj po vyše päťdesiatich rokoch na scéne dokáže prinášať vo svojej tvorbe niečo nové.
Dylan, vlastným menom Robert Allen Zimmerman, medzi ktorého najznámejšie hity patria Blowin' in the Wind, The Times They Are a-Changin, Mr. Tambourine Man, Like a Rolling Stone či Knockin' on Heaven's Door debutoval v roku 1962 albumom s názvom Bob Dylan. Odvtedy vydal množstvo ďalších nahrávok. Zatiaľ posledný štúdiový album Fallen Angels, s poradovým číslom 37, mu vyšiel tento rok v máji. Okrem vydávania albumov 75-ročný hudobník aj stále koncertuje. Jeho potulky po rôznych kútoch sveta si získali prívlastok nekonečné turné. Dylan je na ňom v podstate už od konca 80. rokov minulého storočia. Na Slovensku sa naživo predstavil v roku 2010 v Bratislave, v roku 2014 koncertoval v Košiciach.
Dylan vo svojich piesňach rozoberá sociálne témy, náboženstvo, samozrejme lásku, a nevyhýba sa ani politike. Texty jeho piesní vyšli aj v mnohých knižných podobách. V roku 1971 Dylanovi vyšla zbierka básní v próze Tarantula (vyšla aj v češtine), pred dvanástimi rokmi sa zase čitatelia dočkali jeho autobiografie Kroniky I. Celkovo by mala mať tri časti, na ďalšie dva diely sa zatiaľ čaká.
Dal hlas pochodom
Dylan patrí k najdôležitejším postavám americkej kultúry, vyslúžil si množstvo ocenení vrátane dvanástich Grammy, Oscara, a dokonca získal aj Pulitzerovu cenu a Prezidentskú medailu slobody. Vplyv a dosah Dylanovej tvorby pekne ilustruje výskum, ktorý pred pár rokmi spravil profesor práva na University of Texas Alex Long. V právnych databázach, súdnych podaniach aj odborných publikáciách z odvetvia práva hľadal citáty z populárnych pesničiek. Podľa Los Angeles Times zistil, že najčastejšie, až 186-krát, sa v nich objavili práve texty z Dylanových skladieb.
„Jeho charakteristické protestsongy Blowin' in the Wind a The Times They Are a-Changin' dali hlas a slovník pochodom proti vojne či za občianske práva,“ napísal Los Angeles Times a dodal, že americkí sudcovia radi používajú Dylanove texty na to, aby literárne ozdobili svoje rozsudky.
