V tomto antikvariáte Paula Coelha nehľadajte

Seriál Pravdy s názvom Ako sa robí... postupne nazerá do zákulisia umenia a kultúry. V aktuálnej časti sme sa porozprávali o tom, ako sa robí výberový antikvariát.

, 24.10.2016 09:00
antikvariat, peter ulicny Foto: ,
Peter Uličný má vo svojom antikvariáte na Štefánikovej ulici v Bratisalve aj chuťovky pre bibliofilov.
debata (5)

Možno ste si všimli, že na Štefánikovej ulici, na jednom z najstarších bratislavských bulvárov, sa pred časom objavil nový antikvariát. Novinár, spisovateľ a pedagóg Peter Uličný ho otvoril s cieľom priniesť do mesta to, čo v ňom dlhé roky jemu samému chýbalo. „Odjakživa som bol knihomoľ, okrem radosti z čítania som postupne začal pociťovať pôžitok z knihy ako takej. Zaujímali ma ilustrácie, to, ako knižka vyzerá. Ak vyšla kniha v novom dizajne a oslovilo ma, ako je urobená, kúpil som si ju, hoci titul ako taký som už mal. Jednoducho som musel,“ opisuje svoju zberateľskú vášeň.

„Postupne som sa stal bibliomaniakom na plný úväzok. Začal som si vyberať, zaujímať sa o náročnejšiu literatúru a zároveň som vyhľadával literárne kuriozity, rarity a dodnes ich zbieram. Rýchlo som zistil, že Bratislava je v tomto smere provinčným mestom, v antikvariátoch až na jednu-dve výnimky panuje nuda a šeď. Celá moja knižnica teda vznikala tak, že som cestoval do Brna, Prahy, Budapešti, Viedne a vždy, keď som bol v nejakom svetovom meste, nevynechal som síce ani pamiatky a galérie, ale na prvom mieste boli antikvariáty a to, aké lahôdky by som si odtiaľ mohol priniesť.“

Sen o dokonalom antikvariáte

Niekoľko rokov sa Uličnému vracal rovnaký sen. „Som v cudzom meste, kde natrafím na ulicu s antikvariátom. Keď doň vstúpim, dnu ma čakajú všetky vysnívané poklady, knihy, o ktorých viem, že existujú, no nikdy som ich nevidel. Taký obchod som, samozrejme, zatiaľ neobjavil, hoci vo svete je množstvo skvelých antikvariátov.“

Keď sa asi pred rokom vracal z jednej zo svojich knižných výprav, uvedomil si, že môže urobiť čosi, kde si sen o antikvariáte splnia iní. „Keď mi niekto povedal – počuj, veľmi zháňam Neviditeľné mestá od Itala Calvina alebo trebárs Dona Quijota s Dorého ilustráciami, vždy ma veľmi potešilo, keď som mal tú knihu doma dvojmo a mohol som mu ju venovať.“ Aj preto sa rozhodol otvoriť výberový antikvariát v dobe elektronických čítačiek a internetových búrz. Čitatelia s dobrým vkusom vraj v Bratislave nevymreli, do jeho obchodu ich chodí čoraz viac. „Odkedy som ho otvoril, zistil som, že v Bratislave ani zďaleka nepoznám všetkých bibliofilov,“ hovorí s nadšením Uličný.

Povedal si, že nebude ponúkať knihy, aké nájdete v hociktorom inom antikvariáte. „Vytvoril som akési alter ego mojej vlastnej knižnice,“ približuje koncept obchodu Uličný. „Vyberám doň knihy podľa môjho vkusu. Keď sa ľudia pýtajú na Dana Browna alebo Paula Coelha, sklamem ich, u mňa ich totiž nikdy nenájdu. Na to sú iné antikvariáty.“

Jeho obchod je rozdelený tematicky. „Mám rád staré literárne pamiatky, mýty, báje, povesti, večné príbehy, od Tisíc a jednej noci, cez grécke báje a artušovské legendy až po Pieseň o Nibelungoch či Popol Vuh… Samozrejme, že tam nájdete výberovú beletriu – to najlepšie zo svetovej klasiky aj kvalitných súčasných autorov, ktorých by mal poznať každý, kto sa považuje za milovníka literatúry. Od niektorých poetov mám aj desať titulov a niektorí nikdy neprekročia prah môjho antikvariátu.“ Okrem spoločenských vied a filozofie majú samostatné oddelenie aj fajnšmekri, ktorí sa zaujímajú o bibliofílie a vzácne tlače či rarity. „Mám rád aj duchovné náuky a hermetizmus, takže aj z tejto obskúrnej oblasti sa tam tiež niečo nájde.“

Uličný rozhodne nie je pasívny predavač starých kníh. Snaží sa plniť požiadavky svojich zákazníkov a uľahčuje mu to prehľad v okolitých zahraničných antikvariátoch a bohaté osobné kontakty. „Chodím a spoznávam ľudí a ich túžby. Niekto zbiera slovenskú modernu a chce mať prvé vydanie niektorých autorov či konkrétne edície. Napríklad slovenskí nadrealisti mali edície Skarabeus a a Aligátor a existujú maniaci, ktorí chcú mať edíciu kompletnú, tak im tie knihy postupne zháňam.“

Radosť robí sebe

Viacerí bratislavskí antikvári si podľa Uličného „zapracú“ obchod lacnými knihami, ktoré spravidla nie sú ničím výnimočné. „A často sa spoliehajú aj na to, čo im do obchodu prinesú ľudia. "Ja som si to sťažil, nečakám, čo mi kto donesie, za knižkami cestujem. Najviac do Prahy a Brna, kde mám starých kamarátov. Tí mi odkladajú knihy. V Prahe sa totiž beletria predáva menej a tým pádom je aj lacnejšia. Antikvári tam žijú z turistov, z máp, vedút a raritných tlačí. Keď niekto príde s tým, že zháňa knihu, o ktorej viem, že som ju v ktoromsi pražskom antikvariáte videl, pri najbližšej ceste do Prahy mu ju prinesiem. Síce na tom nezarobím, ale urobím mu radosť.“

Okrem toho chodí Peter Uličný po výkupoch. „Mnohých známych už knihy vytláčajú z bytu a vedia, že viaceré z nich už nikdy čítať nebudú, preto mi občas niečo za symbolickú cenu predajú.“ Dobré knihy majú podľa neho kolovať, ďalej žiť. „Keď dáš knihu v knižnici do druhého radu a stratíš s ňou optický kontakt, už akoby nebola.“

Roky chodil na aukcie a sleduje napríklad aj internetový eBay. „Na eBay sa niekedy pomerne bežná kniha vyšplhá na horibilnú sumu a, naopak, rarita sa dá kúpiť za babku, pretože práve v tom momente tam nie je nikto, kto sa o danú oblasť zaujíma.“

Uličný predpokladal, že nadšenie z novootvoreného antikvariátu zakrátko opadne. „Opak je pravdou, stále prichádzajú noví ľudia, dokonca so zoznamom kníh. Niektoré v obchode mám, niektoré viem zohnať. Nerád by som ľudí vyprevádzal so slovami: Nemáme, skúste inde…“

Možno už od budúceho roka Uličný plánuje spustiť aj knižné aukcie. „Na Slovensku sa nikdy pred tým nerobili, pritom v iných krajinách je to bežná prax. Zberatelia sú ochotní urobiť pre vysnívanú knihu čokoľvek a chcem, aby mali dôstojný priestor, kde sa o ňu môžu medzi sebou pobiť.“ V aukciách by sa mali objavovať bibliofílie a vzácne tlače.

Víziou do budúcnosti sú aj výstavy zberateľských kníh, Peter Uličný by začal vlastnými chuťovkami. „Mám doma niekoľko rarít, ktoré by som verejnosti rád ukázal.“ Jeho osobným pokladom je napríklad prvé vydanie Petra Pana či unikátne staré erotické tlače.

Mať spoločnú vášeň

„V Bratislave žil kedysi jeden veľký zberateľ kníh Igor Gazdík, kunsthistorik, ktorého v 68. roku kvôli jeho názorom odstavili. Keď som sa raz, ešte ako začínajúci zberateľ, dostal k nemu domov a uvidel jeho knižnicu, dostal som zásah, rovných 220 voltov. Neskôr som k nemu priviedol zopár kamarátov a keď sa v jednom byte zišlo šesť-sedem knihomoľov, boli to tie najvzrušujúcejšie chvíle. Najprv sme híkali nad jeho knižnicou, časom sme už híkali menej, lebo aj tie naše sa začínali tvarovať, a on nám rozprával príbehy, ako niektoré knihy zháňal. Vymieňali sme si zážitky, skúsenosti a z tých rozhovorov som žil niekedy aj týždeň, dva. Už pri odchode od neho som si vždy plánoval, ako sa čo najskôr dostať do antikvariátov a doplniť ,zásoby‘ radosti…“ spomína Uličný.

Bibliofília je trochu samotárska vášeň – krásna a zároveň trošku smutná. Preto by chcel, aby bol jeho antikvariát miestom, kde sa obnoví komunita ľudí s podobnými záujmami. Domnieva sa totiž, že z Bratislavy sa vytratil priestor pre tých, „čo ešte veria múdrym a pekným veciam, a vo svete, ktorý patrí Borisom Kollárom a Donaldom Trumpom, sa cítia ako cudzinci“. Mnoho ľudí sa vraj príde do jeho antikvariátu o knihách len porozprávať.

© Autorské práva vyhradené

5 debata chyba
Viac na túto tému: #Ako sa robí #antikvariát #Peter Uličný
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy