Spis koncipovaný ako reportáž je zároveň historickým svedectvom, filozofickou úvahou o rôznych výkladoch práva. Opakuje sa v ňom dilema z norimberských procesov, kde sa obžalovaní obhajovali tým, že len poslúchali rozkazy.
Filozofka – alebo teoretička politiky, ako sa radšej označovala – Hannah Arendtová (1906–1975) napísala nepohodlnú knihu. Jej portrét Eichmanna nezodpovedal tradičnej predstave vojnového zločinca ako psychopata a brutálneho vraha, namiesto toho tu máme podivný produkt svojej doby s dušou byrokrata. Vášnivé diskusie vyvolali jej pasáže o židovských radách, ktoré sa svojím spôsobom podieľali na hladkom priebehu likvidácie židovského obyvateľstva. Tretí problém sa týkal jej kritiky samotného procesu a spôsobu, akým bol vedený. Dnes, s odstupom viac než päťdesiatich rokov, kniha patrí medzi najvýraznejšie míľniky v uvažovaní nielen o holokauste, ale aj o rizikách modernej spoločnosti.
Z anglického originálu Eichmann in Jerusalem/A Report on the Banality of Evil (Viking Press, 1963) preložil Igor Otčenáš.
Premedia
