Ana Galánová: Občas ma unesú vlastné postavy

07.11.2016 07:00

Túžba tvoriť, mágia príbehov, jednotvárnosť materskej dovolenky. To bol dôvod, prečo začala Ana Galánová písať. Pôvodne veterinárna lekárka sa stala spisovateľkou na plný úväzok. Píše rozprávky, ale aj vtipné príručky pre dospelých plné humoru. V Bratislave sa španielska autorka stretla s malými čitateľmi a predstavila svoje knihy zo série Dračie srdce.

Ana Galánová je najmä autorkou kníh pre deti,...
Ana Galánová je najmä autorkou kníh pre deti, ale na svojom konte má aj humoristické knihy pre dospelých. Autor: Ľuboš Pilc, Pravda

Mali ste v detstve bohatú fantáziu?
Ešte som nikdy neodpovedala na takúto otázku. Väčšinou sa všetci pýtajú, či som v detstve veľa čítala… Áno, čítala som veľa, najmä knihy o zvieratách, ktoré mám doteraz veľmi rada. Mala som obrovskú fantáziu. Bola som veľmi malá, keď sa moji rodičia rozviedli. V tom čase sa v katolíckom Španielsku nikto nerozvádzal. Staral sa o mňa otec, mama žila v inej časti Španielska. Keď sa ma spolužiačky pýtali, kde je moja mama, vymýšľala som si rôzne príbehy. Klamala som o svojej mame a želala som si, aby to tak bolo aj v skutočnosti.

Čo vám dávajú stretnutia s detskými čitateľmi?
Stretnutia s deťmi bývajú skutočne magické. Dozvedám sa z nich mnoho. Čo sa deťom v príbehoch páči a čo nie, ako ich ovplyvňujú moje knihy. Vďaka týmto stretnutiam pracujem aj sama na sebe, spätná väzba mi umožňuje zlepšovať sa pri písaní kníh.

Ste španielska autorka píšuca v USA. Sú deti v Španielsku a v USA rozdielne? Zaujímajú ich iné veci a iné knihy?
Nie, myslím, že deti na celom svete, ktoré som stretla, majú rady rovnaké veci. Bola som desať rokov editorkou španielskych kníh, ktoré sa vydávali v USA. Často sa ma pýtali, čo zaujíma španielske deti. Ak by som to vedela, všetky knihy by boli bestsellermi. Nedokážem veštiť zo sklenej gule. Je to niečo medzi nebom a zemou. Kniha, o ktorej si myslíte, že zaboduje, ostane ležať ladom, a, naopak, kniha, ktorej ste až také šance nedávali, sa stane obrovským hitom. Veľa závisí od marketingu, ale nakoniec aj tak deti rozhodnú samy.

Ktorá detská otázka vás prekvapila najviac?
Niektoré deti sú skutočne vtipné. V Maďarsku sa ma včera jedno dievča opýtalo, prečo nepíšem o drakovi, ktorý kope tunely. Všetky otázky sú zaujímavé a deti prichádzajú s nápadmi, o ktorých som pri písaní vôbec neuvažovala. Pýtajú sa ma, prečo má drak Mondrago krátke krídla, prečo som postavám vybrala práve také mená. Je ťažké odpovedať na tieto otázky, pretože pri písaní to všetko ide zo mňa automaticky.

Použili ste niekedy nápady malých čitateľov vo svojich knihách?
Ani nie. Skôr než ide kniha do vydavateľstva, prečítam ju deťom. Chcem vidieť a počuť ich reakcie. Stane sa, že ma upozornia na odsek, ktorý im nedáva zmysel. Samozrejme, nedokážu to všetky deti. Vyberám si také, ktoré to zvládnu. Stretávam sa s deťmi z celého sveta a podporujem ich v tom, aby písali. Nemám právo „kradnúť“ im nápady.

O čom bola vaša prvá kniha?
Moja prvá, dvojjazyčná kniha mala názov No is no, sí is yes. Sú v nej krátke básničky, hra so španielskymi a s anglickými slovíčkami. Nápad sa zrodil v supermarkete, kde moje deti stále vykrikovali: Ja chcem toto! Ja chcem tamto! Odpovedala som: No! A ony odporovali slovíčkom: Yes! Tak som zdôraznila: No is no! A môj najstarší syn pohotovo reagoval: Sí is yes. Povedala som si, že to by mohlo fungovať, a pustila som sa do písania vtipnej knižky pre deti.

Je ťažké písať rýmy v angličtine, ktorá nie je vaším rodným jazykom?
Nie je to také ťažké. V knihe sú veľmi jednoduché slová a rýmy – door a floor. Mám rada jednoduché rýmy, ktoré znejú prirodzene, naopak, básne, v ktorých autori zámerne menia poradie slov kvôli rýmu, ma až tak nepriťahujú.

Je váš prejav v anglicky písaných knihách odlišný od španielskeho?
Myslím, že áno. Keď ma vydavateľ požiadal, aby som prvé kapitoly knihy Mondrago (Dračie srdce), písanej v španielčine, preložila do angličtiny, bol to pre mňa ťažký oriešok. Ak by som písala knihu anglicky, myslela by som anglicky a vety by som stavala celkom inak. Nakoniec to miesto mňa musel urobiť niekto iný.

Ana Galánová s maskotom svojich kníh pre deti,...
Ana Galánová s maskotom svojich kníh pre deti, drakom. Autor: Archív Any Galánovej

Aký je pocit držať svoju prvotinu v rukách?
Podobný, ako keď sa vám narodí dieťa. Hladkáte ju, privoniavate k nej. A vonia tak nádherne! Je veľmi príjemné držať po niekoľkomesačnej práci knihu v rukách. Keď však čerstvo vytlačené knihy začnem čítať, vždy v nich nájdem zopár chýb. Pýtam sa: Prečo som to nenapísala inak? Myslím, že každú svoju knihu by som mohla meniť donekonečna. Spisovateľ nikdy nie je hotový.

Ako sa pripravujete na písanie?
Skôr než začnem písať, veľa nad príbehom rozmýšľam. Hoci sa môže zdať, že vlastne nič nerobím. Robím si poznámky, aj osnovu jednotlivých kapitol. Príprava je najťažšou etapou mojej spisovateľskej práce. Samotnú knihu dokážem napísať aj za dva týždne.

Kedy dostávate najlepšie nápady?
Pri šoférovaní alebo pri prechádzke so psom. Premýšľam nad príbehom, nad dialógmi. Občas sa mi stane, že som taká pohrúžená do seba, že ani nepozdravím známych, ktorí idú okolo.

Máte obľúbené miesto alebo sa dokážete sústrediť kdekoľvek?
Kdekoľvek na svete, kde mám svoj laptop. Nikto však nemôže byť nablízku. To ma vyrušuje.

Zdedilo niektoré z vašich troch detí spisovateľskú vášeň?
Nie, ale môj mladší syn Alvaro je výborný editor. Čítam mu svoje knihy ako prvému. Ak sa náhodou zaseknem pri písaní a neviem ako ďalej, dokáže mi pomôcť, poradiť.

Ktorú svoju knihu máte najradšej?
Jedna má výnimočné miesto. V čase, keď som pracovala pre vydavateľstvo Scholastic, veľa som cestovala. Mojej malej dcérke Patricii bývalo večer, keď zaspávala, za mnou smutno. Napísala som pre ňu na každý večer jednu básničku, pri ktorej bola malá obálka. V každej obálke bol bozk – odtlačok mojich pier. Keď si báseň prečítala, vybrala si bozk, priložila si ho na líce a zaspávala na ňom. Takto mohla byť so mnou. Kniha nakoniec aj vyšla v tlačenej forme.

Do USA ste prišli ako stážistka veterinárnej kliniky v New Yorku. Nie je vám ľúto za prácou so zvieratami?
Milovala som veterinu a stále mám rada zvieratá, no takisto som rada spisovateľkou. Už osem rokov sa venujem len písaniu. Mám šťastie, že robím prácu, z ktorej sa teším. Hoci zvieratá už neliečim, som s nimi stále v kontakte. Pripravujem vodiace psy na výcvik. A v každej mojej knihe je nejaké zviera.

Píšete nielen pre deti. Aké sú vaše knihy pre dospelých?
Humorné. Za všetko hovoria ich názvy: Päťdesiat vecí, ktoré nemôžem vystáť na svojom manželovi… Päťdesiat vecí, ktoré nemôžem vystáť na svojich pubertálnych deťoch, na svojej žene… Nemám ambíciu nikoho nič učiť. Mám rada humor, smiech, som prvá, ktorá sa na sebe zasmeje.

Môžete prezradiť jednu vec, ktorú na vás váš manžel neznáša?
Som si istá, že ich je veľa. Napríklad moje chrápanie.

Dal vám zoznam aj ostatných 49 vecí, ktoré muži na ženách neznášajú?
Nie, nepovedal mi ani jednu. Oslovila som známych. Dala som si kávu s priateľkami a pivo s kamarátmi. Išlo to ako po masle, zozbierala som ich oveľa viac, než som potrebovala.

Kedy ste prišli na nápad spísať päťdesiat situácií, ktoré sú trápne?
Ako som povedala, smejem sa na sebe ako prvá, a tých situácií každý človek zažije veľa. „Ubehne“ vám napríklad na verejnosti. Môžete utiecť, ale ľudia si z vás začnú aj tak robiť žarty. Mám rada vtipné situácie, ale je pravda, že nie každý môjmu humoru rozumie.

Má váš humor bližšie k mužskému?
V tej knihe áno. Ženy o mnohých trápnych momentoch ani nehovoria, nie aby sa na nich ešte aj smiali. Mám dvoch starších bratov a jeden z nich je zdrojom mnohých trápnych situácií. Aj vďaka nemu sa na nich viem zasmiať.

Do Bratislavy prišla Ana Galánová predstaviť...
Do Bratislavy prišla Ana Galánová predstaviť svoje knihy zo série Dračie srdce. Autor: Ľuboš Pilc, Pravda

Vydali ste knihu päťdesiatich básní o láske od rozličných hispánskych autorov. Napísali ste niekedy báseň?
Napísala, ale nebola určená iným, len mne.

Napísal niekto, naopak, báseň o láske vám?
Krátko po príchode do USA som mala priateľa, ktorý mi napísal pieseň. To už bolo veľmi dávno. Mám ju na kazete, ale už by som si ju nemala na čom prehrať.

Číslovka 50 sa vyskytuje v názvoch vašich kníh veľmi často. Je to vaše obľúbené číslo?
Nie. Možno pred tromi rokmi, keď som mala päťdesiat. Mohla som vtedy napísať knihu s názvom: Päťdesiat vecí, ktoré nenávidím na svojej päťdesiatke. Päťdesiat je len číslo, ktoré sa dobre používa.

V jednej z kníh pre dospelých ponúkate návod, ako by mala čo najlepšie fungovať domácnosť. Ste dobrá gazdinka?
Tú knihu som písala na objednávku, nie je to celkom môj štýl. Nie som perfektná gazdinka. Nie som vôbec gazdinka! Nie som žena, ktorá vám poradí, ako dokonale poskladať uteráky alebo urobiť vianočnú výzdobu. Som skutočne zlá dekoratérka…

Knihy zo série Dračie srdce, ktoré vychádzajú na Slovensku, majú na prvých stránkach venovanie. Každú knihu niekomu venujete?
Každú. Neteri, synovcovi, svojim deťom som venovala veľa kníh. Keď som nedávno povedala synovi, že som mu venovala knihu, povedal: Zase?

Rozprávate sa s postavami vašich kníh, argumentujete, hádate sa s nimi?
Naznačujete, či nie som šibnutá, však? Nie, Kale (hlavná postava kníh Dračie srdce), nepriznám sa, že sa s tebou rozprávam. Psst… Nehovorím so svojimi postavami. Niekedy však začnem písať príbeh a postavy ma zavedú celkom inam, než bol pôvodný zámer. Prípadne sa objaví ďalšia postava, ktorá sa stáva oveľa dôležitejšou. A vezme mi celý príbeh! Vtedy kričím: Stop, choď preč, knihu píšem ja! Snažím sa mať kontrolu nad písaním, ale občas sa to nedarí. Na druhej strane, ak by som vedela, ako sa príbeh, ktorý píšem, skončí, nudila by som sa. Ak si vydavateľ žiada anotáciu knihy, ktorú idem písať, napíšem, že takto by to malo byť, ale nie som si tým až taká istá.

Ana Galánová
Narodila sa 3. septembra 1964 v španielskom meste Oviedo, spolu s dvoma staršími bratmi a mladšou sestrou vyrastala v Madride. V roku 1987 vyštudovala veterinárnu medicínu v Madride. O dva roky neskôr odišla na stáž do New Yorku, kde pracovala na veterinárnej klinike. Tu spoznala svojho manžela a rozhodla sa zostať v USA. Počas materskej dovolenky s najstarším synom sa pustila do prekladov detských kníh. Dnes je mamou troch detí – Juan (24), Alvaro (23) a Patricia (21). V rokoch 1999 až 2008 pracovala ako editorka pre Scholastic, vydavateľstvo literatúry pre deti. V roku 2008 sa stala spisovateľkou na plný úväzok. Je najmä autorkou kníh pre deti, ale na svojom konte má aj humoristické knihy pre dospelých. Vo vydavateľstve Albatros vychádza séria kníh Dračie srdce v slovenčine.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Španielsko #USA #literatúra #detské knihy #Ana Galánová #Dračie srdce
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku