Svetlana Alexijevič, držiteľka Nobelovej ceny za literatúru v roku 2015, venovala jednu zo svojich kníh Afganistanu. Presnejšie – desiatim rokom sovietskej intervencie a krvavej sovietsko-afganskej vojny.
Od knihy ku knihe sa Alexijevič zaoberá jediným – zmenšuje veľké dejiny až na rozmery malého človeka. Vojna, impérium, tisícky mŕtvych – všetko sú to až príliš nepredstaviteľné veci. Ale chorľavý chlapec so samopalom, ktorý nemá rád popravy, to je už čosi skutočné. A rovnako aj vojačikovia s jazvami na tvári i matky, ktoré po smrti detí zaživa zomreli medzi zbierkami známok, fotografiami, nikdy neoblečenými vecami.
Po prvom vydaní knihy Zinkoví chlapci sa na bieloruskú investigatívnu novinárku a spisovateľku Svetlanu Alexijevičovú (1948) spustila vlna súdnych sporov, ktoré proti nej viedli hrdinovia tejto knihy. Skutočne je pravda až taká neznesiteľná? Aj tá vlastná? V tejto knihe sa nedozviete, prečo Sovieti intervenovali do Afganistanu. Pochopíte však, aká nezmyselná je každá vojna, keď z nej prilietajú lietadlá plné zinkových rakiev.
V ruskom origináli Cinkovyje maľčiki (Molodaja gvardija, 1991). Preložila Kristína Karabová.
Absynt
