Tento vzťah ho interesuje dodnes. Za posledné desaťročia sa intenzívne rozpísal a vydal sériu kníh.
Najnovšia Uheríkova kniha Človek, jeho podstata, podoby a súvislosti (2016) sa zaoberá správaním človeka v rozličných situáciách. Pramene, z ktorých čerpá, sú: veda a životná prax. Táto kombinácia – Uherík je dobrý a premýšľavý pozorovateľ – oživila knihu, dodala jej novú problematiku, povedzme každodennú, nazeranú pod zorným uhlom vedy. Čo autora zaujalo? Je toho veľa: od človeka, rodiny, dieťaťa po demokraciu, náboženstvo, cirkev, život v EÚ.
Výsledný postoj je skepsa k tomu, ako sa bežne chápu tieto témy a problémy. Ale nielen to. Uherík je skeptický aj voči výsledkom vedy, kritizuje ich preceňovanie. Jeho uvažovanie ústi do filozofie akejsi prirodzenosti, vyzdvihuje "obyčajného“ človeka, ktorý sa prejavuje ako filozof.
Napokon všetko uňho smeruje k rezultátu: Všetko je dobre tak, ako sa deje. Nie je to prejav rezignácie, ale hlbokého presvedčenia. Toto presvedčenie si Uherík podržal aj napriek tomu, že si je vedomý ľudskej slabosti či zla prítomného v ľudskej náture. Vie, že so zlom treba bojovať. No akosi ponad to verí, že dobro sa presadí, aj keď sa vždy bude deliť so zlom. Skepsa k vede je skepsou k rozumu.
Uherík sa vkladá do textu aj ako človek. Má to vplyv na podobu jeho textu. Súvislé state kombinuje so sériou krátkych sentencií v kapitolkách nazvaných Myšlienky hodné zapamätania. Pestrú formu dopĺňajú jeho vlastné básne na riešenie témy. Okrem toho kniha je vyzdobená reprodukciami obrazov známych renesančných maliarov, fotografiami prírodných javov i ľudských tvárí. Kombinácia vedy a umenia (autor okrem veršovania aj maľuje) vytvára osobitnú atmosféru. Má vplyv aj na spôsob uvažovania. Skepsa k rozumu a vyzdvihovaniu prirodzenosti ústi do harmónie, ktorá má bližšie k umeniu ako k vede. A zmysel pre krásu ju len umocňuje.
Anton Uherík: Človek, jeho podstata, podoby a súvislosti, Verbis 2016
