Kniha týždňa: Klenot arabského stredovekého písomníctva

04.12.2016 12:00

Keď sa pozrieme na preklady z arabskej klasickej a ľudovej literatúry v európskom rozmere, zistíme, že sa istí autori a diela (napr. Ibn Chaldún, Ibn Battúta, Tisíc a jedna noc, Kalíla a Dimna či Korán) prekladajú nepomerne častejšie. Môže za to ich pretrvávajúca čitateľská príťažlivosť prepojená so značnou poznávacou hodnotou.

Abú 'l-Fadl Badí' az-Zamán...
Abú 'l-Fadl Badí' az-Zamán al-Hamadhání: Maqámy Autor: Academia

No a potom tu nachádzame literatúru, ktorá síce bola v istom období obľúbená a reprezentatívna, no postupne potichu prešla do literárnej histórie v dôsledku napredovania spoločenského a kultúrneho vedomia. Tieto žánre sú bežnému našincovi vzdialené a kladú na prekladateľa vzhľadom na priepastnú odlišnosť jazykových a kultúrnych priestorov mimoriadne nároky. Ich poznanie je však bezpochyby značným prínosom a vydávanie takýchto diel svedčí o vyspelosti kultúrneho prostredia. Preto vyzdvihujeme počin českého vydavateľstva Academia, ktorému predchádzala odvážna voľba známeho arabistu Františka Ondráša, docenta z Ústavu Blízkeho východu a Afriky Karlovej univerzity, keď sa rozhodol sprístupniť dnešnému čitateľovi maqámy stredovekého arabského literáta al-Hamadháního (969 – 1007).

Zázrak doby

Zvlášť veľkú kultúrnu vzdialenosť (arabský stredovek a súčasná stredná Európa) našinec vycíti už z názvu. Preto nečudo, že sa útla knižka začína prekladateľovými výstižnými a veľmi potrebnými úvodnými štúdiami. Uvádzajú nás do problematiky stredovekých maqám – pôvodného arabského prozaického žánru, ktorý nemá v európskej literatúre ekvivalent, hoci sa veľmi zjednodušene pripodobňuje k modernej poviedke.

Maqámy skutočne predstavujú krátke, miestami nesúrodo sa odvíjajúce rozprávania bez dejového prepojenia, hoci pôvodne názov označoval miesto, kde sa zhromažďoval kmeň na večerné rozhovory. Aj to je dôvod, prečo sa špekuluje o ich čiastočnom ľudovom pôvode. Za tvorcu tohto žánru sa však vo všeobecnosti považuje vynikajúci štylista Abú ‚l-Fadl Ahmad ibn Husajn al-Hamadhání, lichotivo prezývaný aj Zázrak doby (Badí‘ az-Zamán), ktorý sa tak stal vzorom pre generácie autorov rozvíjajúcich toto epické umenie.

Všetkých päťdesiatjeden dochovaných maqám (pôvodne ich autor zostavil vraj až štyristo) spája hlavný hrdina Abú 'l-Fath al-Iskandarí (z Alexandrie), ktorý sa netají, že žije z hlúposti iných ľudí. Pozorujeme ho pri komických i dramatických okolnostiach a v rozmanitých úlohách – ako kazateľa, znalca poézie, slepého žobráka, tuláka, blázna, ba dokonca ako opičiara (t. j. majiteľa cvičenej opice, ktorá predvádza rôzne kúsky). Strieda zamestnania, ohuruje dôvtipom a výrečnosťou a majstrovsky klame, aby si zarobil na živobytie. Pritom putuje po všetkých kútoch kalifátu, čo badať aj na názvoch jednotlivých maqám (isfahánska, sidžistánska, mosulská, bagdadská, kúfska atď.). O týchto dobrodružstvách nám podáva svedectvo náhodný svedok – kupec 'Ísá ibn Hišám, ktorý hlavného hrdinu napriek prestrojeniu vždy rozpozná. Na záver každej maqámy je spravidla zaradené ponaučenie, v ktorom sú zhrnuté etické hodnoty kladúce dôraz na vzdelanie, šikovnosť a bystrosť.

Tvrdý oriešok

Preklad takého špecifického diela, zostaveného pred celým tisícročím, bol aj pre skúseného znalca arabskej literatúry Františka Ondráša tvrdým orieškom. V odbornej literatúre sa neraz stretneme aj s názorom, že v tomto prípade úspešné pretlmočenie originálu nie je celkom možné. Al-Hamadháního maqámy sú totiž napísané, ako bolo v tých časoch zvykom, vo vyumelkovanej rýmovanej próze sadž', pretože vládlo presvedčenie, že takáto podoba jazyka povznáša ducha, odkrýva jeho zabudnuté zákutia a ľahko sa pamätá.

Text je zároveň presiaknutý metaforami, synonymami, archaizmami, zriedkavo používanými slovami (tzv. nawádir), prísloviami, slovnými hračkami, kvetnatou rétorikou, citátmi a alúziami na Korán a hadíthy, ako aj poetickými vsuvkami známych i neznámych básnikov, bez ktorých to v tých časoch hádam ani nešlo. Rafinované jazykové konštrukcie boli totiž dôkazom autorovej výrečnosti, erudície a nevyčerpateľnej slovnej zásoby, no a dokonalému prejavu sa nezriedka obetoval aj obsah. Preto je už len samotné prečítanie a správne pochopenie takéhoto textu veľmi zložitá a namáhavá práca.

Prekladateľ sa pritom vybral neľahkou cestou aspoň čiastočne uchovať v českom jazyku základný formálny znak tohto žánru – rýmovanú prózu, hoci nie je pre češtinu prirodzená. Opieral sa pritom najmä o gramatické rýmy, a hoci táto ozdobnosť nepôsobí vždy prirodzene, pomohla mu zachovať ducha originálu. Čítanie prekladu si však aj vzhľadom na množstvo exotických prvkov vyžaduje vyššiu mieru koncentrácie, stále tu nájdeme pre našinca príliš veľa „cudzieho“. Treba však pripomenúť, že maqámy boli adresované výsostne vzdelanej spoločenskej elite. Bežní ľudia im vzhľadom na neznalosť klasickej arabčiny nerozumeli. Aj súčasnému arabskému intelektuálovi sú veľmi vzdialené, a ani on sa tu nezaobíde bez doplňujúcich komentárov a vysvetliviek. Preto musel prekladateľ vynaložiť dvojnásobnú snahu o zrozumiteľnosť a pomáhať čitateľovi citlivo doplneným poznámkovým aparátom.

Výnimočný počin

Maqámy obsahujú veľa zemepisných i kultúrnych reálií a informácií o každodennom živote v Abbásovskom kalifáte. Ukazujú typické prejavy duchovného života, myslenia a ponúkajú veľké množstvo spoločenských komentárov podaných často humornou formou. Hneď prvá – Básnická maqáma poskytuje historickú mozaiku arabskej poézie, o ktorej vie našinec skutočne pramálo, Rusafská maqáma je pre zmenu studnicou rád, ako sa zmocniť cudzieho majetku. V Sajmarskej maqáme, ktorá má pomerne rozvinutú fabulu, sa berie na pranier pokrytectvo a ľudská obmedzenosť, v Hulwánskej sme pre zmenu svedkami vtipnej a živej konverzácie dvoch zamestnancov kúpeľov, ktorí riešia spor o zákazníkovu hla­vu.

Medzi ďalšie inšpiratívne témy patria rozmanité praktiky žobrákov, dobrodružstvá kupcov a pútnikov, ako aj vyzdvihovanie arabských cností a hanenie neprístojného správania a ľudskej hlúposti, prostredníctvom ktorých autor úderne kritizoval neduhy, ktoré trápili vtedajšiu spoločnosť. Všadeprítomná je i značná dávka komiky a zveličenia, ktoré mali svoje sociálne zázemie najmä v stredných a nižších vrstvách islamských miest. Dobovú patinu výsledného textu výstižne dotvárajú čiernobiele ilustrácie Evy Válkovej.

Al-Hamadháního maqámy spĺňali estetické a spoločenské kritériá, kladené v tých časoch na dobré literárne dielo, a vo veľkej miere informujú o povahe arabského stredovekého písomníctva. Ich sprístupnenie v našom prostredí, hoci prostredníctvom českého jazyka, predstavuje bezpochyby výnimočný prekladateľský počin, ktorý prináša nové pohľady do teórie a praxe umeleckého prekladu z orientálnych literatúr.

Abú ‚l-Fadl Badí‘ az-Zamán al-Hamadhání: Maqámy
Preklad František Ondráš, Academia, Praha 2016

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Maqámy #kniha týždňa #František Ondráš #al-Hamadhání #Academia
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk