Jeho detstvo, ktoré prežíva v atmosfére rastúceho útlaku židovského obyvateľstva, je poznačené tušením, že Židov čaká niečo veľmi zlé, čomu sa nebudú môcť vyhnúť.
Rodičia a príbuzní sa ho snažia vychovávať tak, aby bol pripravený na všetky hrozné veci, ktoré by mohli prísť, dokázal sa v nich orientovať a mohol sa zachrániť. Vo veku 13 a pol roka je Tomi spolu s rodinou deportovaný do koncentračného a vyhladzovacieho tábora Auschwitz-Birkenau. Tam ho oddelia od jeho príbuzných a on zostáva v tábore úplne sám. Stáva sa „najmladším dospelým“. Namiesto detských hier začína zápas o vlastné prežitie…
Tomáš Radil (1930) v roku 1955 ukončil štúdium na Lekárskej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Krátko pracoval ako klinický neurológ v Komárne. Od roku 1960 dodnes pôsobí vo Fyziologickom ústave Akadémie vied Českej republiky ako vedecký pracovník v oblasti neurofyziológie a psychofyziológie. Ako hosťujúci profesor a vedecký pracovník prednášal na mnohých svetových univerzitách. Viac ako 25 rokov sa paralelne zaoberá problematikou holokaustu a jeho spoločenskými dôsledkami. Je jedným z mála preživších väzňov z Osvienčimu.
Finecom
