Maliar Laco Berger si upratal ateliér v hlave. Vďaka knihe

„Kniha bola jednou z možností, ako si upratať ateliér v hlave,“ tvrdí maliar Laco Berger. Sám seba chytil za slovo a výsledkom je reprezentatívna monografia, pozývajúca na dobrodružné putovanie tvorbou aj životom invenčného výtvarníka.

04.01.2017 16:00
debata (1)
Laco Berger: Stretneme sa v meste II. Foto: Ivan Majerský, Pravda
Laco Berger Laco Berger: Stretneme sa v meste II.

Pri prvom listovaní vyčarí úsmev množstvo publikovaných výtvarných diel, zapĺňajúcich takmer tri stovky strán, aj na najzachmúrenejšej tvári. Svojimi obrazmi totiž chytá v Žiline žijúci a tvoriaci výtvarník diváka na háčik humoru. Keď sa však človek pozornejšie „začíta“ do originálov, vystavených v knižnej galérii, kútiky úst pomaly, ale isto klesajú. Pretože Laco Berger je úprimný komentátor sveta, v ktorom žijeme. A pre svoje reflexie si našiel originálne výtvarné prostriedky. Nerozpráva, neopisuje, poeticky a s ironickým nadhľadom dokáže vyhmatať dušu problémov.

„Vložená energia z obrazu vyžaruje. Ak tam nie je, nikto si ho nevšimne,“ vyznáva sa maliar na stránkach monografie. Laco Berger totiž nevládne len mimoriadnymi tvorivými nápadmi, svojskou paletou hrejivých farieb a osobitým tvaroslovím, ale aj slovom. A rovnako vynikajúco a vybrúsene. Potvrdzujú to výstižne krátke glosy, napríklad: „Človek vedel najprv upažiť, až potom zhotovil kríž.“ Alebo: „Obraz je dokument myslenia a cítenia.“ Rozsiahlejšie texty pripomínajúce raz denníkové záznamy, inokedy zas až krehké básne. Hutné a výstižné poznámky aj poetickejšie ladené texty voľne plynú ako voľné asociácie celou knihou a dotvárajú jej vizuálnu mozaiku. Nielen obrazmi, ale aj slovami prezrádza autor, kto je za nimi. Vyzlieka vlastnú dušu a priznáva: „Som pútnik v sebe, ktorý lieta nad krajinou.“

Trhy, Ukrižovania, Bane, Pechoriaci, Zimy, Hviezdy… V dvanástich kapitolách monografie ožíva umelecký život aj privatissimá osobitého výtvarníka, ktorého tvár vždy rozjasňuje tichý úsmev. Na prvý pohľad sa zdá, že vo svojej tvorbe sa sústreďuje na príbehy všedného života, na medziľudské vzťahy. Iste, to všetko a ešte oveľa viac mu slúži ako zdroj inšpirácie. Preniká však pod povrch každodennosti, do hlbších vrstiev ľudskej existencie a tajomstiev ľudskej duše.

Bohumír Bachratý: Laco Berger Foto: Slovart 2016
Laco Berger Bohumír Bachratý: Laco Berger

„Pri prezeraní obrazov konštatujem, že ani jeden nie je čisto figurálny a čisto krajinársky. Vzájomne sa prelínajú. Krajina vyrastá z figúry, figúra nesie krajinu. Prečo by nemohla byť krajinofigúra?“ pýta sa v liste adresovanom Bohumírovi Bachratému. Historikovi umenia, s ktorým ho spája dlhoročné priateľstvo. Napokon, ich cesty sa spojili už v 60. rokoch, keď sa zoznámili v ateliéroch Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave.

Aj preto bol kurátor viac ako troch desiatok domácich i zahraničných výstav Laca Bergera najpovolanejším autorom neveľmi rozsiahleho, ale obsažného úvodného textu monografie. „V jeho obrazoch žijú a dýchajú farby, svetlá a tiene. Ich energia je viditeľná, hmatateľná a ešte aj vonia,“ píše Bohumír Bachratý. Vlastný dôverný pohľad na maliara doplnil textami ďalších kunsthistorikov, ktoré vyšli v katalógoch k výtvarníkovým výstavám.

Svojou tvorbou Laco Berger diváka rozveseľuje aj znepokojuje. Jeho obrazy sú plné snovej poézie i boľavého poznania, detskej hravosti aj existenciálnej úzkosti. A ostňami satiry podpichuje, pretože obnažuje nepríjemné ľudské stránky.

„Keď kniha sklame, dá sa ňou podložiť skriňa,“ vtipkuje Laco Berger na stránkach svojej monografie. O jeho knihe to neplatí. Je totiž príjemným spoločníkom, galériou i studnicou poznania v jednom.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #Slovart #výtvarník #monografia #Laco Berger #Bohumír Bachratý