Keď napísal do redakcie, všetci sa zabávali na jeho liste: V našej rodine sme štyria: ja, mvoj otec, Dunaj a Frída. Otec je veľmy dvoležití. Volá sa ako ja, ale račej je keď ho volajú pán majstr…
…Dunaj je ako mvoj brat ale je to pes. On má skvelí psí život: jedáva to čo ja, behať vje lepšie ako ja a keť dačo viparatí, vyharešia mňa. A do skoli nemusí chodiť, ani vibrané slová sa učiť… Ale potom nastali rozpaky: čo s tým?
Niektorí vraveli: „Vydať, nech sa aj deti zabavia.“ Ale druhí boli proti: „Ani myslieť, veď by si žiaci ešte väčšmi pokazili písmo aj pravopis!“
Kniha dnes už klasickej autorky knižiek pre deti a mládež Márie Ďuríčkovej (1919–2004) vyšla prvý raz v roku 1972. Aj najnovšie vydanie sprevádzajú vynikajúce ilustrácie Miroslava Cipára.
SPN
