Ako ďalej informoval Jurčo, textárka, poetka, prozaička a satirička Katarína Hudecová (rod. Chromá) sa narodila 17. apríla 1928 v Nemyrynciach na Ukrajine, kde jej otec, Slovák, ako zajatec 1. svetovej vojny ostal 16 rokov. Od svojich troch rokov vyrastala na Slovensku, v rodisku svojho otca, v Nitrianskej Blatnici. Celý život pracovala ako administratívna pracovníčka, no uplatnila sa ako autorka poézie, prózy, krátkych literárnych útvarov a textov populárnej hudby. Po uzavretí manželstva sa natrvalo usídlila v Trenčianskych Tepliciach. Takmer 30 rokov pracovala v kúpeľoch. Básne začala písať už ako jedenásťročná a uverejňovala ich v detských časopisoch. Najmä v 60. rokoch úspešne spolupracovala s mnohými slovenskými hudobnými skladateľmi, ktorí zhudobňovali jej texty. Slovenský rozhlas nahral 134 piesní s jej textami. Mnohé z nich počuť dodnes, napríklad úspešnú Ako mám žiť bez teba v podaní Evy Pilarovej z prvého ročníka Bratislavskej lýry z roku 1966.
Katarína Hudecová postupne čoraz viac inklinovala k písaniu poézie, v rámci čoho publikovala tiež v detských časopisoch Ohník, Zornička, Včielka a iné. Celé desaťročia uverejňovala v dennej tlači a rôznych týždenníkoch epigramy, aforizmy a krátke literárne útvary. Od 90. rokov postupne vydala viacero zbierok poézie a prózy. Je autorkou zbierky lyrických básní a občianskej poézie Hosť na deň, epigramov Maximum z minima, epigramov a aforizmov Štyri riadky a…, taktiež básní a krátkych próz Z lanských snehov, poviedok a básní Pozbierané pri cestách. Svoj životný príbeh a cestu k písaniu textov populárnej hudby i stretnutia s interpretmi svojich piesní opísala v knihe Písané životom – Melódia slov. Napísala aj epigramy a básne v japonskom žánri haiku Skúpe na slová a mnohé ďalšie.
Ako textárka populárnej hudby najčastejšie spolupracovala so skladateľmi Jánom Siváčkom, Karolom Elbertom, Pavlom Zelenayom a Igorom Bázlikom. Jej piesne spievali najmä Eva Kostolányiová, Marika Škultétyová, Jana Kocianová, Taťjana Hubinská, Peter Sedlák, Eva Máziková, Bea Littmannová, Eva Sepešiová či Helena Blehárová. Katarína Hudecová je autorkou piesní: Vítam dúhu, Ako mám žiť bez teba, Len ja dúfam, Zlaté slnko lásky, Večer s básnikom, Amor je zvláštny prípad, Voňal lipový kvet, Láska je maliar a ďalšie. Jej posledným väčším projektom bola spolupráca na albume Evanjelium – Jana Kocianová & Ján Sucháň & Close Harmony Friends. Písala aj texty pre súťaž piesní dychovej hudby Takú mi zahraj, ktorá bola v 70. a 80. rokoch v Trenčianskych Tepliciach. Písala aj rôzne príležitostné texty, je napríklad autorkou hymny Pobebravia.
Katarína Hudecová celý život inklinovala k Nitrianskej Blatnici, kde vyrastala. Napísala o nej báseň Kraju môjho detstva a jej prozaická tvorba sa taktiež dotýka najmä prostredia Nitrianskej Blatnice. V roku 2009 jej v Nitrianskej Blatnici udelili čestné občianstvo. V marci 2016, pri príležitosti vydania jej tridsiatej knihy, jej udelili Cenu primátora Trenčianskych Teplíc a Cenu Osvetového strediska v Trenčíne. V novembri 2016 vznikla v RTVS z tvorby a rozprávania Kataríny Hudecovej rozhlasová relácia Martina Jurča Zlaté slnko lásky.
