Kniha: Slováci v boji po boku hitlerovcov a proti nim

Doneck, Mariupol, Taganrog – tieto a ďalšie mestá na pomedzí Ruska a Ukrajiny sa pred 75 rokmi skloňovali v slovenských médiách možno ešte častejšie ako dnes.

19.02.2017 09:00
debata (147)

Aj vtedy to súviselo s vojnou, bojové operácie sa však viedli najmä medzi nemeckými a sovietskymi jednotkami. Pravda, po boku Hitlerovho wehrmachtu tam bojovali i vojská jeho spojencov, slovenskú armádu nevynímajúc.

Slovenská armáda v druhej svetovej vojne slovom a obrazom

„Rýchla divízia zaujala po ústupe za (rieku) Mius obranný úsek západne od Golodajevky, približne 60 km severne od Taganrogu, kde až do konca roku 1941 úspešne čelila masívnym útokom sovietskych jednotiek. Skutočnosť, že sa naplno osvedčila v mobilnej i pozičnej vojne, predstavovala jasný dôkaz vysokých kvalít slovenských vojakov a ich veliteľov. Generál Malár bol za výkony svojej divízie 6. februára 1942 vyznamenaný nemeckým Rytierskym krížom. Po zvyšok zimy prebiehali na úseku Rýchlej divízie len sporadické boje.“

To je len krátky úryvok z knihy Tomáša Kluberta Slovenská armáda v druhej svetovej vojne slovom a obrazom. Koncom minulého roku ju vydali spoločne Ústav pamäti národa a vydavateľstvo Perfekt. Autor sa venuje vzniku, vývoju, činnosti a zániku slovenskej armády v rokoch druhej svetovej vojny. Kniha má tiež kapitoly o jej ťažení do Poľska, o činnosti na talianskom fronte alebo o účasti jej vojakov v Slovenskom národnom povstaní, podstatnú časť obsahu (takmer 100 z 230 strán textu) však zaberá ťaženie slovenského expedičného zboru proti ZSSR. Po roku 1989 o tom vznikli už viaceré vedecké monografie, tentoraz je to náučno-populárna práca, o čom svedčí aj množstvo fotografií a iného obrazového materiálu (zaberá takmer polovicu rozsahu 445-stránkovej knihy). Väčšinou sú z publikácie Od Tatier po Kaukaz, vydanej ministerstvom národnej obrany v roku 1943. Autor síce v úvode upozorňuje, že publikácia mala plniť propagandistickú úlohu a že fotografie od neznámych autorov sú s pôvodnými popiskami, kniha je však adresovaná najširšej verejnosti a nepripraveného čitateľa, ktorý úvodnú poznámku prehliadne, môžu mnohé z týchto textov pod obrázkami prinajmenšom zmiasť. Viaceré by si žiadali vysvetlivky alebo odborný komentár.

Vojnová propaganda slovenského vojnového štátu predstavovala jeho vojakov ako hrdinov na východnom fronte, za čo si vyslúžili uznanie a ocenenie nacistických generálov. Na ďalších snímkach, očividne naaranžovaných, víta miestne ukrajinské obyvateľstvo slovenské jednotky ako osloboditeľov. Mimo záberu však ostáva skutočnosť, že slovenské vojsko tam bojovalo na strane agresora a podieľalo sa na okupácii cudzieho územia so všetkými sprievodnými javmi a dôsledkami. Boli to javy a dôsledky ovplyvnené „bratstvom v zbrani“ s hitlerovským wehrmachtom a pod jeho velením. Až v posledných desaťročiach umožňujú sprístupnené archívy aj slovenskej historiografii ukázať odvrátenú tvár pôsobenia slovenskej armády na východnom fronte, vrátane excesov, ktoré možno nazvať vojnovými zločinmi. Klubert sa v tejto súvislosti zmieňuje iba o veliteľovi 102. pešieho pluku Zaisťovacej divízie Michalovi Lokšíkovi, ktorý dal z vlastnej iniciatívy alebo na príkaz nemeckého velenia vypáliť viacero ukrajinských a bieloruských obcí. Nešlo však o ojedinelý prípad.

Zdrvujúca porážka pri Stalingrade a nasledujúci ústup nacistických vojsk sa prejavili demoralizáciou aj v jednotkách ich spojencov vrátane oboch slovenských divízií. Mnohým vojakom sa však postupne otvárali oči a prebehli na druhú stranu, aby vstúpili do formujúcej sa československej jednotky v ZSSR. Ináč, kniha prehľadne približuje najdôležitejšie udalosti v šesťročnej existencii slovenskej armády, poskytuje základné údaje o jej výstavbe, o výzbroji a výstroji či o veliteľoch na rôznych stupňoch velenia.

© Autorské práva vyhradené

147 debata chyba
Viac na túto tému: #Perfekt #Tomáš Klubert