Knižka odkrýva Brankove názory aj na osobnejšie otázky, ako je vernosť, láska, manželstvo, problematický vzťah k ženám aj jeho neuróza. Sú to všetko originálne názory vzdelaného človeka, ktorý má za sebou životnú skúsenosť z viacerých politických režimov, človeka, ktorý prežil Mauthausen, ale uchoval si duševnú sviežosť a životný optimizmus.
Pavel Branko (1921) pôsobí ako filmový kritik od roku 1945 – s nútenou pauzou v časoch normalizácie, keď mal zakázané publikovať. Po novembri 1989 sa vrátil k filmovej kritike a publicistike. Vydal výber z doterajšej filmovo-kritickej reflexie v troch zväzkoch pod názvom Straty a nálezy, neskôr knihu spomienok Človek proti prúdu a publikáciu Úklady jazyka. Rozhovor s ním viedla novinárka, scenáristka a spisovateľka Iris Kopcsayová (1967).
Marenčin PT
