
Autorka Zuzana Široká, ktorá vydala už tri knihy podobne poetických názvov (Šťastie na mňa spadlo z neba, Tiene bieleho orgovánu, Polámané krídla) sa neuspokojuje so sentimentálnymi príbehmi, hoci názvy by to mohli avizovať. Uspokojí však iste aj tie čitateľky a čitateľov, ktorí podobné smerovanie – na city – očakávajú.
V tomto príbehu ide o príbeh ženy, ktorá sa dostala do krízovej situácie, náhle prišla o matku, prácu a o lásku. Životný krach ju inšpiruje k tomu, aby sa presťahovala do starého rodinného domu uprostred jabloňového sadu. Na stromoch sa odvíja to, čo v živote – kvitnutie, dozrievanie, plody… Korene a silné kmene, krása a vôňa. Podobajú sa tým vraj našim ženám. To je celkom pekné prirovnanie a asi to bude teda pozitívne čítanie. A nie je to nič staromilského a plačlivého, lebo čítame aj vetu: „Adam sa naklonil a jazykom prešiel po pohyblivých ornamentoch okolo Danielinho pupka.“ Tie ornamenty im kreslili na bruchá tiene jabloňových konárov. Jablone sú v deji skrátka prítomné a v texte sú aj informácie o odrodách. To je milé.

Trocha iným štýlom a s iným zámerom je písaná knižka Kristíny Farkašovej Stále som mama. Je to pohodové čítanie pre pohodové chvíle. Poteší zrejme najviac mladé mamičky, lebo Kristína Farkašová sa delí o svoje rodičovské skúsenosti. Vychováva dievčatká dvojčatá Elu a Matildu a tie jej dávajú mnoho podnetov na glosovanie ich správania i opis vlastných postupov.
Farkašová sa prihovára čitateľom bezprostredne, úprimne sa s nimi rozpráva, zapája do debaty aj svoje dcéry. Zdôveruje sa o pekných chvíľach, ale aj všetkých možných ťažkých či smoliarskych situáciách, ktorých je v živote matky dvojčiat neúrekom. Už len cestovanie s nimi v aute, keď mama musí šoférovať! S prvou knižkou na túto tému Som mama získala Farkašová mnohé ocenenia a čitateľský úspech. Dá sa predpokladať, že zaujme aj druhým dielom humoristickej knihy. Publikáciu ilustroval Boris Farkaš a je to vydarená spolupráca – obrázky sú v štýle textu, pobavia a majú vlastnú výpovednú hodnotu. Obe knižky vydal Ikar.