Z jeho kníh sú bestsellery, ktoré preložili do vyše 30 jazykov. Z Crouchovej trilógie Mestečko Wayward Pines nakrútilo americké filmové štúdio Fox úspešný seriál. Prvé dva diely Wayward Pines vyšli aj po slovensky. A v apríli vo vydavateľstve Zelený kocúr vyjde aj jeho najnovšia kniha Temná hmota. Tú vlani zaradil Wall Street Journal medzi päť najočakávanejších románov roka. Roland Emmerich už pracuje na jeho sfilmovaní. O temnote, strachu i láske sme sa Crouchom rozprávali cez Skype. Ukázalo sa, že majster hororov sa často a rád smeje.
Niekedy vás prirovnávajú k Stephenovi Kingovi. Beriete to ako
kompliment alebo vás to rozčuľuje?
Vôbec ma to nerozčuľuje. Som jeho veľký fanúšik, čítam jeho knihy,
takže je to skôr pochvala. V lete som čítal Pištoľníka, prvú časť
z Kingovej série Temná veža – jedna z najlepších kníh, aké som
kedy čítal.
A akých autorov máte ešte v obľube?
Cormaca McCarthyho, autora románu Táto krajina nie je pre starých, Thomasa
Harrisa, ktorý napísal Mlčanie jahniat či Červeného draka zo série
o Hannibalovi Lecterovi a najnovšie som sa zamiloval do poviedok Teda Chianga.
Jedna z nich bola predlohou sci-fi filmu Prvý kontakt, možno ste ho už na
Slovensku videli.
Čím ste ako spisovateľ jedinečný?
Myslím, že tým, čím všetci autori – všetci sme originálne osobnosti a
príbehy, ktoré píšeme, sú odrazom našich životov. Aspoň moje príbehy
určite odrážajú môj život a veci, ktoré ma zaujímajú. Takže musím
byť jedinečný.
Na začiatku ste si tuším svoje knihy vydávali sám, je to
tak?
Nie, moje prvé tri knihy vyšli vo vydavateľstve St Martin's Press (jedno
z najväčších vydavateľstiev anglojazyčnej literatúry so sídlom v New
Yorku), aj štvrtá a piata, ale tie už sa tak dobre nepredávali. Chvíľu to
vyzeralo aj na koniec kariéry. Okolo roku 2010 som sa rozhodol vydávať si
knihy sám a vtedy sa mi začalo naozaj dariť. A potom som sa opäť vrátil
k tradičným vydavateľstvám.
Vaše diela už preložili do vyše 30 jazykov. Prečo ľudia tak
milujú strašidelné knihy?
Asi preto, že je bezpečný spôsob, ako zažívať strach – preto ľudia aj
radi sledujú horory, chodia do zábavných parkov a milujú horskú dráhu.
Zvýši sa vám pri tom hladina endorfínov, stúpne adrenalín, ale bez strachu
z dôsledkov.
Myslíte si, že v rôznych krajinách sa ľudia boja rôznych
vecí?
To je skvelá otázka, ale nepoznám na ňu odpoveď. Vy viete, čoho sa boja
Slováci, ale neboja sa toho Američania či iné národy?
Nič mi nenapadá, niekto sa možno bojí prílevu utečencov, ale
tých sa asi bojíte aj vy v Amerike.
Ja osobne nie, ale bohužiaľ mnohí Američania áno. Vlani ich vystrašili
viaceré teroristické útoky v Európe.
Čo teda naháňa strach vám? Politika, ekológia, epidémie
chorôb, klimatické zmeny?
Všetko, čo ste spomenuli, je dosť hrozné. Taká klimatická zmena je naozaj
desivá. Je smutné vidieť, ako každý rok ustupujú ľadovce. Najviac ma
však desí predstava, že to, čo vnímam ako skutočnosť, nie je
skutočnosť, o tom aj píšem.
Píšete horory, ale inak ste veselý človek?
Áno, som veselý, ale mám svoju temnú stránku, ktorú vyjadrujem
písaním.
Môžete byť konkrétnejší?
Chachááá. Poznáte spisovateľa Edgara Allana Poea? On v polovici
19. storočia písal o temnej stránke amerického sna. Niekde tam pramení aj
moja temná stránka, v malých mestách vidím latkové ploty, ale ktovie, čo
sa odohráva za zavretými dverami. Som asi citlivý na temnú časť
ľudskej duše.
Vaša najnovšia kniha má temnotu priamo v názve. Volá sa Temná
hmota.
Už u vás vyšla? Je to moja najobľúbenejšia kniha zo všetkých, ktoré
som napísal. Je to triler, ktorého základom je kvantová mechanika. Koľko
toho viete o kvantovej mechanike?
Nie veľa.
Nuž, kvantová mechanika je extrémne komplikovaná veda o subatomárnych
časticiach, ako sú protóny, elektróny, neutróny, a o ich správaní. Na
subatomárnej úrovni sa odohrávajú čudné veci, niečo môže napríklad
súčasne existovať vo viacerých stavoch. Hovoríme tomu niekoľkonásobná
realita. Niekomu sa to zdá nudné. Ale ak by ste správanie týchto
subatomárnych častíc preniesli do makrosveta, do nášho sveta, potom sa
začnú diať naozaj čudné veci. S každou voľbou, ktorú urobíme, vznikne
nový alternatívny svet. Napríklad, keby ste mi nevolali cez Skype, sú tu aj
ďalšie možnosti, môže vzniknúť nekonečno realít. Predstavte si, že
existujú milióny možností a verzií nás samotných, ktorí žijeme rôzne
iné životy, máme rôzne iné zamestnania, rôznych iných partnerov –
o tom všetkom je moja kniha Temná hmota.
Takže je to ďalšia desivá kniha?
Je desivá, ale nie je to horor, je skôr psychologicky napínavá. A zároveň
je to môj prvý ľúbostný príbeh.
Čo sa stalo? Zmenili ste štýl?
Chacha, to som vôbec nemal v úmysle. Vlastne sa to stalo náhodou. Zrazu som
zbadal: och, do čerta, veď ja píšem love story! Nikdy predtým sa mi to
nestalo, ale povedal som si: prečo nie?
Kdesi som sa dočítala, že táto kniha očarí nielen fanúšikov
sci-fi, ale aj tých, čo science-fiction z duše neznášajú. Je možné
písať pre také rozdielne skupiny?
Myslím, že je. V Amerike veľa ľudí sci-fi miluje a obrovská skupina ho
zároveň nenávidí, pretože si myslia, že to sú samé laserové zbrane,
vesmírne lode, votrelci. Sú proti sci-fi predpojatí. A ja som chcel
napísať čosi, čo bude totálne sci-fi, ale zároveň bude dostupné ľuďom,
ktorí chcú zostať nohami na zemi.
Ako ste to teda urobili?
Chacha, vlastne neviem. Keď si sadnem k písaniu, snažím sa vytvoriť
niečo, čo by ma samého bavilo čítať. Len dúfam, že to bude baviť aj
ostatných tak ako mňa. Hádam som tým zodpovedal vašu otázku.
Zaujíma vás fyzika? Študovali ste ju?
Ó, neštudoval. Na univerzite som si vyberal tak málo matematiky a vedeckých
predmetov, ako sa len dalo. Študoval som anglickú literatúru a tvorivé
písanie, ale fyzika ma začala zaujímať po skončení školy. Začal som si
k tomu sám hľadať informácie z oblasti kvantovej mechaniky, teórie
strún. Ale bolo to len samoštúdium. Mnohým veciam nerozumiem. Ak by ste mali
plne pochopiť princípy kvantovej mechaniky, musíte byť génius.
Koľko vedy je teda vo vašej Temnej hmote?
Koľko vedy? Neveľa. Nie je to celkom triler, skôr love story, je tam síce
isté vedecké vysvetlenie toho, čo sa deje, ale nikdy to nespomaľuje
príbeh.
Tušíte, či vaše knihy čítajú aj fyzici?
Áno, dostávam maily aj od fyzikov. Niektoré sú veľmi pochvalné, iné nie
veľmi. Snažím sa napísať zaujímavý príbeh, ktorý prinúti ľudí
zamyslieť sa nad svetom okolo nás z iného hľadiska. Mal som však nejaké
stretnutia s odborníkmi, ktorí mi kontrolovali, či som veci prezentoval
správne.
Keď už sme pri vašich čitateľoch, čo o nich viete? Akí ľudia
to sú? Stretávate sa s nimi niekedy?
Niekedy áno. A občas o nich túžim vedieť viac. Zdá sa, že moje
čitateľstvo je celkom rovnocenne rozdelené medzi mužov a ženy. Čo ich
spája, je záľuba pre drobný odtieň hororu v príbehoch.
Ak je Temná hmota vaším prvým ľúbostným príbehom, koľko
lásky bolo vo vašich predošlých 15 knihách?
Chacha, nie veľa.
A je možné písať knihy tak, že vylúčite lásku?
Ja som lásku nevylúčil, vždy som tam mal ľudí, čo sa milovali,
manželské páry aj takých, čo sa nevzali. Začiatok vzťahu či rodiaca sa
láska však nikdy neboli v centre môjho príbehu – až do tejto knihy. To
je ten základný rozdiel.
Vkladáte do svojich kníh aj autobiografické prvky?
Niekedy, moje knihy sú často akousi obrátenou terapiou. Inými slovami, ani
si nevšimnem, že píšem o niečom, čo práve prežívam.
Môžete nám o sebe prezradiť niečo viac? Máte rodinu,
deti?
Žijem v Colorade, mám tri deti, mám rád turistiku, hory a lyžovanie.
Čo sa vám najviac páči na Colorade? Nikdy ste sa netúžili
presťahovať do New Yorku či trebárs do Kalifornie?
V New Yorku či Los Angeles som bol veľakrát, ale v Colorade žijem v malom
meste v horách, je tu krásne a nie je tu o nič menej rozptýlení ako vo
veľkomestách, do ktorých cestujem. Colorado je skvelé miesto na prácu, dá
sa tu výborne sústrediť na písanie. Dá sa tu uniknúť šialenstvu
amerických veľkomiest.
Aj mnohé vaše príbehy ste situovali práve do Colorada,
však?
Niekedy to robím. Odohráva sa tam napríklad moja kniha Abandon. Chcete
vedieť, o čom je? Na Vianoce v roku 1893 všetci muži, ženy a deti vo
vzdialenom zlatokopeckom mestečku zmiznú, zanechajú svoje veci a po nikom sa
nenájde ani kostička. O 116 rokov neskôr si profesor histórie a jeho
dcéra novinárka najmú dvoch sprievodcov zo zapadákova, aby ich doviedli do
opusteného banského mestečka. Chcú tam zistiť, čo sa stalo. Pred časom sa
tam iná partia pokúšala prebádať mesto a už o nich nikto nepočul. Tú
oblasť všetci považujú za začarovanú. Lenže profesor a jeho partia
zistia, že sa blíži snehová búrka, no oni nie sú sami a minulosť je viac
než živá…
Nebojíte sa, že podobnými príbehmi odstrašíte turistov od
návštevy Colorada? Možno sa zľaknú, že sa odtiaľ už nikdy nevrátia
živí.
To by mi neprekážalo, mám rád pokoj. Moje knihy nie sú žiadna turistická
brožúrka, ktorá láka na návštevu Colorada. Ak by to však ľudí odradilo
od príchodu sem, naše mesto Durango by bolo tichšie.
A možno, naopak, vaše knihy pritiahnu do Colorada vašich
fanúšikov?
Už sem nejakí prišli.
A vy máte čas na cestovanie?
Kvôli práci na televíznych seriáloch podľa mojej predlohy musím dosť
cestovať do L. A. či do New Yorku. Budúci mesiac vďaka mojim knihám
cestujem do Ruska, bude to turné, v lete idem zasa do Británie… takže si
celkom zacestujem.
Koľkými jazykmi rozprávate?
Hm, jedným.
Budete napríklad s ruskými čitateľmi diskutovať o svojich
knihách?
Áno a veľmi sa na to teším. Určite to bude zaujímavé. Pred štyrmi rokmi
som zasa bol na knižnom veľtrhu v Číne. To bolo fascinujúce. V Číne sa
číta celkom inak než na akomkoľvek inom trhu, čo som kedy videl. Zdá sa
mi, že obrovská časť Číňanov číta na mobiloch. V Amerike máme
niekoľko platforiem ako Apple, Cogo, Amazon či Barnes & Noble, ale
v Číne je neuveriteľne veľa ľudí, čo si vydávajú knihy sami.
Publikujú kapitoly hneď, ako ich napíšu, a fanúšikovia to komentujú,
prípadne napíšu nasledujúcu kapitolu: Je to tam ako divoký západ,
fascinujúce.
A ako čítate v Amerike? Nevytlačili elektronické knihy tie
papierové?
V Amerike je pozoruhodný nárast audiokníh. Napríklad predaj mojej knihy
Temná hmota je veľmi rovnomerne rozložený medzi elektronické, papierové a
audio knihy. Ľudia zrejme chcú mať pri čítaní na výber viac
spôsobov.
Možno sú vaše mysteriózne a desivé knihy špeciálne vhodné pre
audioverzie.
To je možné.
Koľko hodín denne sa venujete písaniu? Máte nejakú svoju
spisovateľskú rutinu?
Vlastne nie, ak mi to ide, píšem pár hodín, inokedy aj celý deň, keď ma
súri termín vydania.
Takže povolanie spisovateľa je skvelé alebo skôr úmorne
osamelé?
Je to skvelá práca, našťastie som nikdy nemusel robiť nič iné. Milujem
svoje povolanie. Áno, niekedy je to osamelá činnosť, ale potom zasa
pracujete vo väčšom tíme na vydaní knihy, aj na televíznych scenároch
pracuje veľa ľudí. Niekedy si musím vyzliecť pyžamo a vyjsť z domu, aby
som sa porozprával s ľuďmi.
A práca scenáristu?
Tam je dôležitá spolupráca mnohých ľudí stále, pri knihách často
rozprávam len so svojím editorom. Knihy mám však radšej ako scenáre.
Pretože ste pri nich svojím pánom, čo pri filmoch
nejde?
Jasné, že filmové štúdio, ktoré z vášho scenáru robí film, má
silnejší hlas ako vydavateľ – filmy zarobia viac ako knihy.
Snívali ste niekedy o tom, že podľa vašich kníh vzniknú
televízne seriály?
Túžil som po tom a bol som šťastný, keď sa to môjmu románu Wayward Pines
podarilo. S výsledkom som veľmi spokojný. Je to naozaj splnený sen.
Za necelých trinásť rokov ste napísali šestnásť románov a
množstvo poviedok. Ako dokážete byť taký produktívny?
Stále mám veľa nápadov a mám šťastie, že ich studnica nevysychá.
Vašu Temnú hmotu už sa chystá sfilmovať režisér Roland
Emmerich. Ako sa vám spolupracuje?
Ešte je v začiatkoch, štúdio dostalo scenár len koncom vlaňajšieho roka.
Podľa mojich kníh už vzniklo niekoľko televíznych šou, ale toto bude prvý
film. Je to pre mňa vzrušujúce.
Prídete niekedy aj na Slovensko?
Rád by som, chcem ísť do každej krajiny, kde vydávajú moje knihy. Aj keď
to asi zaberie dosť času. Ako ďaleko je Slovensko od Moskvy? Ach, vy ste
blízko Viedne? Tak k vám možno prídem na budúci rok.
Blake Crouch
Narodil sa v meste Statesville v Severnej Karolíne v roku 1978. Vyštudoval angličtinu a kreatívne písanie na University of North Carolina. Prvú knihu Desert Places napísal v roku 2004, nasledovalo ďalších 15 kníh a množstvo poviedok, ktoré publikoval v časopisoch Ellery Queen's Mystery Magazine, Alfred Hitchcock's Mystery Magazine, Thriller 2 a v rôznych antológiách. Z jeho knižnej trilógie Wayward Pines (2012–2014) vznikol úspešný televízny seriál s Mattom Dillonom v hlavnej úlohe, ktorý produkoval M. Night Shyamalan. Podľa Crouchovho scenára vznikol vlani aj seriál Good Behaviour. Zatiaľ posledným Crouchovým románom je Temná hmota (2016), ktorú v apríli vydá v slovenčine vydavateľstvo Zelený kocúr. Režisér Roland Emmerich z Temnej hmoty práve chystá film.
