Blake Crouch o Temnej hmote: Horor zmenený na love story

Keď Blake Crouch v roku 2004 vydal svoj prvý mysteriózny román, bol len neznámym chlapíkom z Colorada. Odvtedy napísal ďalších 15 kníh a vyslúžil si pochvaly ako „jeden z najvýraznejších talentov trileru 21. storočia“.

26.03.2017 09:00
Blake Crouch Foto:
Blake Crouch si za svoju spisovateľskú kariéru vyslúžil pochvaly ako „jeden z najvýraznejších talentov trileru 21. storočia“.
debata

Z jeho kníh sú bestsellery, ktoré preložili do vyše 30 jazykov. Z Crouchovej trilógie Mestečko Wayward Pines nakrútilo americké filmové štúdio Fox úspešný seriál. Prvé dva diely Wayward Pines vyšli aj po slovensky. A v apríli vo vydavateľstve Zelený kocúr vyjde aj jeho najnovšia kniha Temná hmota. Tú vlani zaradil Wall Street Journal medzi päť najočakávanejších románov roka. Roland Emmerich už pracuje na jeho sfilmovaní. O temnote, strachu i láske sme sa Crouchom rozprávali cez Skype. Ukázalo sa, že majster hororov sa často a rád smeje.

Niekedy vás prirovnávajú k Stephenovi Kingovi. Beriete to ako kompliment alebo vás to rozčuľuje?
Vôbec ma to nerozčuľuje. Som jeho veľký fanúšik, čítam jeho knihy, takže je to skôr pochvala. V lete som čítal Pištoľníka, prvú časť z Kingovej série Temná veža – jedna z najlepších kníh, aké som kedy čítal.

A akých autorov máte ešte v obľube?
Cormaca McCarthyho, autora románu Táto krajina nie je pre starých, Thomasa Harrisa, ktorý napísal Mlčanie jahniat či Červeného draka zo série o Hannibalovi Lecterovi a najnovšie som sa zamiloval do poviedok Teda Chianga. Jedna z nich bola predlohou sci-fi filmu Prvý kontakt, možno ste ho už na Slovensku videli.

Čím ste ako spisovateľ jedinečný?
Myslím, že tým, čím všetci autori – všetci sme originálne osobnosti a príbehy, ktoré píšeme, sú odrazom našich životov. Aspoň moje príbehy určite odrážajú môj život a veci, ktoré ma zaujímajú. Takže musím byť jedinečný.

Na začiatku ste si tuším svoje knihy vydávali sám, je to tak?
Nie, moje prvé tri knihy vyšli vo vydavateľstve St Martin's Press (jedno z najväčších vydavateľstiev anglojazyčnej literatúry so sídlom v New Yorku), aj štvrtá a piata, ale tie už sa tak dobre nepredávali. Chvíľu to vyzeralo aj na koniec kariéry. Okolo roku 2010 som sa rozhodol vydávať si knihy sám a vtedy sa mi začalo naozaj dariť. A potom som sa opäť vrátil k tradičným vydavateľstvám.

Vaše diela už preložili do vyše 30 jazykov. Prečo ľudia tak milujú strašidelné knihy?
Asi preto, že je bezpečný spôsob, ako zažívať strach – preto ľudia aj radi sledujú horory, chodia do zábavných parkov a milujú horskú dráhu. Zvýši sa vám pri tom hladina endorfínov, stúpne adrenalín, ale bez strachu z dôsledkov.

Myslíte si, že v rôznych krajinách sa ľudia boja rôznych vecí?
To je skvelá otázka, ale nepoznám na ňu odpoveď. Vy viete, čoho sa boja Slováci, ale neboja sa toho Američania či iné národy?

Nič mi nenapadá, niekto sa možno bojí prílevu utečencov, ale tých sa asi bojíte aj vy v Amerike.
Ja osobne nie, ale bohužiaľ mnohí Američania áno. Vlani ich vystrašili viaceré teroristické útoky v Európe.

Blake Crouch je veľký fanúšik Mestečka Twin... Foto: Fox
Blake Crouch Mestečko Wayward Pines Blake Crouch je veľký fanúšik Mestečka Twin Peaks, ktoré ho vraj inšpirovalo k napísaniu jeho bestselleru Mestečko Wayward Pines. Z toho zasa vytvoril populárny televízny seriál režisér M. Night Shyamalan.

Čo teda naháňa strach vám? Politika, ekológia, epidémie chorôb, klimatické zmeny?
Všetko, čo ste spomenuli, je dosť hrozné. Taká klimatická zmena je naozaj desivá. Je smutné vidieť, ako každý rok ustupujú ľadovce. Najviac ma však desí predstava, že to, čo vnímam ako skutočnosť, nie je skutočnosť, o tom aj píšem.

Píšete horory, ale inak ste veselý človek?
Áno, som veselý, ale mám svoju temnú stránku, ktorú vyjadrujem písaním.

Môžete byť konkrétnejší?
Chachááá. Poznáte spisovateľa Edgara Allana Poea? On v polovici 19. storočia písal o temnej stránke amerického sna. Niekde tam pramení aj moja temná stránka, v malých mestách vidím latkové ploty, ale ktovie, čo sa odohráva za zavretými dverami. Som asi citlivý na temnú časť ľudskej duše.

Vaša najnovšia kniha má temnotu priamo v názve. Volá sa Temná hmota.
Už u vás vyšla? Je to moja najobľúbenejšia kniha zo všetkých, ktoré som napísal. Je to triler, ktorého základom je kvantová mechanika. Koľko toho viete o kvantovej mechanike?

Nie veľa.
Nuž, kvantová mechanika je extrémne komplikovaná veda o subatomárnych časticiach, ako sú protóny, elektróny, neutróny, a o ich správaní. Na subatomárnej úrovni sa odohrávajú čudné veci, niečo môže napríklad súčasne existovať vo viacerých stavoch. Hovoríme tomu niekoľkonásobná realita. Niekomu sa to zdá nudné. Ale ak by ste správanie týchto subatomárnych častíc preniesli do makrosveta, do nášho sveta, potom sa začnú diať naozaj čudné veci. S každou voľbou, ktorú urobíme, vznikne nový alternatívny svet. Napríklad, keby ste mi nevolali cez Skype, sú tu aj ďalšie možnosti, môže vzniknúť nekonečno realít. Predstavte si, že existujú milióny možností a verzií nás samotných, ktorí žijeme rôzne iné životy, máme rôzne iné zamestnania, rôznych iných partnerov – o tom všetkom je moja kniha Temná hmota.

Takže je to ďalšia desivá kniha?
Je desivá, ale nie je to horor, je skôr psychologicky napínavá. A zároveň je to môj prvý ľúbostný príbeh.

Čo sa stalo? Zmenili ste štýl?
Chacha, to som vôbec nemal v úmysle. Vlastne sa to stalo náhodou. Zrazu som zbadal: och, do čerta, veď ja píšem love story! Nikdy predtým sa mi to nestalo, ale povedal som si: prečo nie?

Kdesi som sa dočítala, že táto kniha očarí nielen fanúšikov sci-fi, ale aj tých, čo science-fiction z duše neznášajú. Je možné písať pre také rozdielne skupiny?
Myslím, že je. V Amerike veľa ľudí sci-fi miluje a obrovská skupina ho zároveň nenávidí, pretože si myslia, že to sú samé laserové zbrane, vesmírne lode, votrelci. Sú proti sci-fi predpojatí. A ja som chcel napísať čosi, čo bude totálne sci-fi, ale zároveň bude dostupné ľuďom, ktorí chcú zostať nohami na zemi.

Ako ste to teda urobili?
Chacha, vlastne neviem. Keď si sadnem k písaniu, snažím sa vytvoriť niečo, čo by ma samého bavilo čítať. Len dúfam, že to bude baviť aj ostatných tak ako mňa. Hádam som tým zodpovedal vašu otázku.

Bestseller Mestečko Wayward Pines vyšiel už aj... Foto: Vydavateľstvo Zelený kocúr
Mestečko Wayward Pines Blake Crouch Bestseller Mestečko Wayward Pines vyšiel už aj po slovensky.

Zaujíma vás fyzika? Študovali ste ju?
Ó, neštudoval. Na univerzite som si vyberal tak málo matematiky a vedeckých predmetov, ako sa len dalo. Študoval som anglickú literatúru a tvorivé písanie, ale fyzika ma začala zaujímať po skončení školy. Začal som si k tomu sám hľadať informácie z oblasti kvantovej mechaniky, teórie strún. Ale bolo to len samoštúdium. Mnohým veciam nerozumiem. Ak by ste mali plne pochopiť princípy kvantovej mechaniky, musíte byť génius.

Koľko vedy je teda vo vašej Temnej hmote?
Koľko vedy? Neveľa. Nie je to celkom triler, skôr love story, je tam síce isté vedecké vysvetlenie toho, čo sa deje, ale nikdy to nespomaľuje príbeh.

Tušíte, či vaše knihy čítajú aj fyzici?
Áno, dostávam maily aj od fyzikov. Niektoré sú veľmi pochvalné, iné nie veľmi. Snažím sa napísať zaujímavý príbeh, ktorý prinúti ľudí zamyslieť sa nad svetom okolo nás z iného hľadiska. Mal som však nejaké stretnutia s odborníkmi, ktorí mi kontrolovali, či som veci prezentoval správne.

Keď už sme pri vašich čitateľoch, čo o nich viete? Akí ľudia to sú? Stretávate sa s nimi niekedy?
Niekedy áno. A občas o nich túžim vedieť viac. Zdá sa, že moje čitateľstvo je celkom rovnocenne rozdelené medzi mužov a ženy. Čo ich spája, je záľuba pre drobný odtieň hororu v príbehoch.

Ak je Temná hmota vaším prvým ľúbostným príbehom, koľko lásky bolo vo vašich predošlých 15 knihách?
Chacha, nie veľa.

A je možné písať knihy tak, že vylúčite lásku?
Ja som lásku nevylúčil, vždy som tam mal ľudí, čo sa milovali, manželské páry aj takých, čo sa nevzali. Začiatok vzťahu či rodiaca sa láska však nikdy neboli v centre môjho príbehu – až do tejto knihy. To je ten základný rozdiel.

Vkladáte do svojich kníh aj autobiografické prvky?
Niekedy, moje knihy sú často akousi obrátenou terapiou. Inými slovami, ani si nevšimnem, že píšem o niečom, čo práve prežívam.

Môžete nám o sebe prezradiť niečo viac? Máte rodinu, deti?
Žijem v Colorade, mám tri deti, mám rád turistiku, hory a lyžovanie.

Čo sa vám najviac páči na Colorade? Nikdy ste sa netúžili presťahovať do New Yorku či trebárs do Kalifornie?
V New Yorku či Los Angeles som bol veľakrát, ale v Colorade žijem v malom meste v horách, je tu krásne a nie je tu o nič menej rozptýlení ako vo veľkomestách, do ktorých cestujem. Colorado je skvelé miesto na prácu, dá sa tu výborne sústrediť na písanie. Dá sa tu uniknúť šialenstvu amerických veľkomiest.

Aj mnohé vaše príbehy ste situovali práve do Colorada, však?
Niekedy to robím. Odohráva sa tam napríklad moja kniha Abandon. Chcete vedieť, o čom je? Na Vianoce v roku 1893 všetci muži, ženy a deti vo vzdialenom zlatokopeckom mestečku zmiznú, zanechajú svoje veci a po nikom sa nenájde ani kostička. O 116 rokov neskôr si profesor histórie a jeho dcéra novinárka najmú dvoch sprievodcov zo zapadákova, aby ich doviedli do opusteného banského mestečka. Chcú tam zistiť, čo sa stalo. Pred časom sa tam iná partia pokúšala prebádať mesto a už o nich nikto nepočul. Tú oblasť všetci považujú za začarovanú. Lenže profesor a jeho partia zistia, že sa blíži snehová búrka, no oni nie sú sami a minulosť je viac než živá…

Nebojíte sa, že podobnými príbehmi odstrašíte turistov od návštevy Colorada? Možno sa zľaknú, že sa odtiaľ už nikdy nevrátia živí.
To by mi neprekážalo, mám rád pokoj. Moje knihy nie sú žiadna turistická brožúrka, ktorá láka na návštevu Colorada. Ak by to však ľudí odradilo od príchodu sem, naše mesto Durango by bolo tichšie.

A možno, naopak, vaše knihy pritiahnu do Colorada vašich fanúšikov?
Už sem nejakí prišli.

A vy máte čas na cestovanie?
Kvôli práci na televíznych seriáloch podľa mojej predlohy musím dosť cestovať do L. A. či do New Yorku. Budúci mesiac vďaka mojim knihám cestujem do Ruska, bude to turné, v lete idem zasa do Británie… takže si celkom zacestujem.

Koľkými jazykmi rozprávate?
Hm, jedným.

Budete napríklad s ruskými čitateľmi diskutovať o svojich knihách?
Áno a veľmi sa na to teším. Určite to bude zaujímavé. Pred štyrmi rokmi som zasa bol na knižnom veľtrhu v Číne. To bolo fascinujúce. V Číne sa číta celkom inak než na akomkoľvek inom trhu, čo som kedy videl. Zdá sa mi, že obrovská časť Číňanov číta na mobiloch. V Amerike máme niekoľko platforiem ako Apple, Cogo, Amazon či Barnes & Noble, ale v Číne je neuveriteľne veľa ľudí, čo si vydávajú knihy sami. Publikujú kapitoly hneď, ako ich napíšu, a fanúšikovia to komentujú, prípadne napíšu nasledujúcu kapitolu: Je to tam ako divoký západ, fascinujúce.

A ako čítate v Amerike? Nevytlačili elektronické knihy tie papierové?
V Amerike je pozoruhodný nárast audiokníh. Napríklad predaj mojej knihy Temná hmota je veľmi rovnomerne rozložený medzi elektronické, papierové a audio knihy. Ľudia zrejme chcú mať pri čítaní na výber viac spôsobov.

Možno sú vaše mysteriózne a desivé knihy špeciálne vhodné pre audioverzie.
To je možné.

Koľko hodín denne sa venujete písaniu? Máte nejakú svoju spisovateľskú rutinu?
Vlastne nie, ak mi to ide, píšem pár hodín, inokedy aj celý deň, keď ma súri termín vydania.

Takže povolanie spisovateľa je skvelé alebo skôr úmorne osamelé?
Je to skvelá práca, našťastie som nikdy nemusel robiť nič iné. Milujem svoje povolanie. Áno, niekedy je to osamelá činnosť, ale potom zasa pracujete vo väčšom tíme na vydaní knihy, aj na televíznych scenároch pracuje veľa ľudí. Niekedy si musím vyzliecť pyžamo a vyjsť z domu, aby som sa porozprával s ľuďmi.

A práca scenáristu?
Tam je dôležitá spolupráca mnohých ľudí stále, pri knihách často rozprávam len so svojím editorom. Knihy mám však radšej ako scenáre.

Pretože ste pri nich svojím pánom, čo pri filmoch nejde?
Jasné, že filmové štúdio, ktoré z vášho scenáru robí film, má silnejší hlas ako vydavateľ – filmy zarobia viac ako knihy.

Snívali ste niekedy o tom, že podľa vašich kníh vzniknú televízne seriály?
Túžil som po tom a bol som šťastný, keď sa to môjmu románu Wayward Pines podarilo. S výsledkom som veľmi spokojný. Je to naozaj splnený sen.

Za necelých trinásť rokov ste napísali šestnásť románov a množstvo poviedok. Ako dokážete byť taký produktívny?
Stále mám veľa nápadov a mám šťastie, že ich studnica nevysychá.

Vašu Temnú hmotu už sa chystá sfilmovať režisér Roland Emmerich. Ako sa vám spolupracuje?
Ešte je v začiatkoch, štúdio dostalo scenár len koncom vlaňajšieho roka. Podľa mojich kníh už vzniklo niekoľko televíznych šou, ale toto bude prvý film. Je to pre mňa vzrušujúce.

Prídete niekedy aj na Slovensko?
Rád by som, chcem ísť do každej krajiny, kde vydávajú moje knihy. Aj keď to asi zaberie dosť času. Ako ďaleko je Slovensko od Moskvy? Ach, vy ste blízko Viedne? Tak k vám možno prídem na budúci rok.

Foto: blakecrouch.com
Blake Crouch

Blake Crouch

Narodil sa v meste Statesville v Severnej Karolíne v roku 1978. Vyštudoval angličtinu a kreatívne písanie na University of North Carolina. Prvú knihu Desert Places napísal v roku 2004, nasledovalo ďalších 15 kníh a množstvo poviedok, ktoré publikoval v časopisoch Ellery Queen's Mystery Magazine, Alfred Hitchcock's Mystery Magazine, Thriller 2 a v rôznych antológiách. Z jeho knižnej trilógie Wayward Pines (2012–2014) vznikol úspešný televízny seriál s Mattom Dillonom v hlavnej úlohe, ktorý produkoval M. Night Shyamalan. Podľa Crouchovho scenára vznikol vlani aj seriál Good Behaviour. Zatiaľ posledným Crouchovým románom je Temná hmota (2016), ktorú v apríli vydá v slovenčine vydavateľstvo Zelený kocúr. Režisér Roland Emmerich z Temnej hmoty práve chystá film.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Roland Emmerich #temná hmota #Blake Crouch #Mestečko Wayward Pines