Foto: Regent
Už z titulu vidno, že autor má faunu rád, ale – nebudú to sentimentálne príbehy. Bednár totiž nepoužil slovo zvieratká, ale dôstojný tvar – zvieratá. Ide teda skôr o faktografické poviedky, ktoré sú ladené humorne. Vlado Bednár bol novinár a satirik, takže – v rozprávkach oboje spojil. V príbehoch účinkujú aj ľudia, ktorí so zvieratami žijú a spájajú s nimi svoje osudy, spolu sa bavia a zažívajú nečakané veci. Skrátka, Bednár píše aj pre deti svojím typickým humoristickým spôsobom, má dobré nápady a je originálny. Deti vedel vždy baviť, a tak je to aj v tejto knižke. Napríklad pasáž o pomenuvávaní raka: Ako ho budeme volať, uvažujú ľudia, keď objavia sympatického raka vo vode.
„Bude sa volať Holmquist ako ten hokejový brankár zo Švédska, lebo má také klepetá ako on lapačku…“ Rak potom putoval aj do vane a chalani ho chodili obzerať. Dali mu tam aj kameň, lebo rak sa rád skrýva. Kŕmia ho, ale on nič nechce jesť. Ako to budú riešiť? Bednárove príhody upútali už aj predchádzajúce generácie a teraz vychádzajú s ilustráciami Martina Kellenbergera. Bednárova poetika mu sedí a dobre ju vyjadruje. Aj jeho ilustrácie sú veselé, plné deja, aktivity a farieb. Martin Kellenberger bude mať v jeseni šesťdesiat, Vlado Bednár bol o niečo starší (1941), ale sú na rovnakej vlne. Text aj kresby si výborne rozumejú a iste pobavia aj dnešné deti. A možno aj rodičov. Kniha iste poteší tiež pamätníkov, ktorí Bednára poznali. Žiaľ zomrel tragicky, predčasne v roku 1984. Môžeme si však čítať jeho úsmevnú knihu o zvieratách.
