Výber z jej básnickej tvorby otvára pred nami sieť surrealistických obrazov, nových možností básnického vyjadrovania i hru so slovami a s obrazmi.
Básne Juliety Valero sa často javia ako koncentrované zhluky imaginácií na pomedzí možnej reality a predstáv. Ľudský život sa zacykľuje v uzavretom kruhu vlastnej intimity, ale vnútorný svet sa znovu a znovu otvára svetu v pohybe tak, ako ho môžeme pozorovať z obloka vlastnej izby, v nemocničnej čakárni alebo na pozadí dejinných udalostí.
Španielska poetka, prozaička a esejistka Julieta Valero (1971) debutovala zbierkou básní Oltár stojatých dní (2003), za ktorou nasledovali ďalšie zbierky i účasť v básnických antológiách. Za svoje knihy získala viacero literárnych ocenení, medzi nimi prestížnu cenu Premio Ausiás March. Slovenskému publiku sa predstavila aj na medzinárodnom festivale poézie Ars Poetica 2012.
Zo španielčiny preložila Lucia Biznárová.
Ars Poetica
