Orhan Pamuk: Čosi čudné vo mne
Foto: Slovart
Knižka má vyše päťsto strán, ale váži iba 542 gramov. Dá sa s ňou cestovať. Orhan Pamuk je majster prepojenia osobných zážitkov človeka s históriou. Individuálne románové príbehy zasadí do dejín tak šikovne, že čitateľ si ani neuvedomí, koľko sa toho dozvedá a ako sa mu objasňujú súvislosti. Navyše, v knihách tohto spisovateľa je veľa citu. Čitateľ sa hneď po prvých vetách rozochveje a cíti, že sa s ním deje niečo príjemné – počúva úžasný príbeh! V texte je vždy aj autorova múdrosť a rozhľad. Už v knihe Múzeum nevinnosti som sa zamilovala do Istanbulu, hoci v skutočnosti som tam bola iba raz a krátko. Pamuk vás povodí po uličkách, ponazerá s čitateľom do okien, do parkov, do obchodov… Tento príbeh je tiež z Istanbulu. Rozpráva o pouličnom predavačovi nápoja boza a jogurtu. Autor hneď na začiatku vysvetľuje, čo to bozo je – tradičný ázijský nápoj z kvasenej pšenice, hustý a voňavý, tmavožltý, s nízkym obsahom alkoholu. Vraj to vysvetľuje pre zahraničných čitateľov, ale aj pre mladých Turkov, ktorí už nemusia o pár rokov vedieť, čo to bozo je, lebo všetko sa rýchlo mení a vyvíja. Na staré sa zabúda. Knižka je poctivo urobená – má register, chronológiu, je tam poznámka prekladateľa a najmä – hneď na úvod je rodokmeň rodiny bratov Hasana Aktasa a Mustafu Karatasa. Takže – to je dostatočne sľubné. A začiatok príbehu? Je to únos nevesty, pri ktorom sa stane niečo nečakané, čo posunie celý príbeh inam. Veď kniha sa aj volá Čosi čudné vo mne, čo naznačuje osudovosť.
Paula Hawkinsová: Do vody
Foto: TOP krimi (Slovart)
Milovníkov detektívok iste potešilo, že sa na knižných pultoch objavila nová knižka populárnej Pauly Hawkinsovej Do vody. Je na nej upútavka Top krimi! Oprávnené upozornenie, lebo ide o autorku knižky Dievča vo vlaku, ktorá bola aj sfilmovaná a vôbec – vo veľkom sa čítala po celom svete. Je priam pravidlo, že veľký výkon sa ťažko dá hneď zopakovať. Aj knižka Do vody je pútavá – veď preto je v tomto našom výbere – ale, nie je to už Dievča vo vlaku. Dobre sa však číta aj tak. Román je o mladých ženách, ktoré sa jedna po druhej topia, čo je strašidelný námet. Všetko sa odohráva v malom mestečku Beckford. Autorka zároveň odhaľuje aj vzťahy v tomto mestečku a život ľudí v menšej komunite. Vzrušujúco vykresľuje prostredie, prírodné zákutia a priestory starých domov. Samozrejme, do toho vstupujú rôzne udalosti, ktoré spejú k zločinom a komplikáciám. Krok za krokom a s napätím. Paula Hawkinsová dala knihe sľubný podtitul: Vyhýbajte sa tichým vodám, neviete, čo skrývajú. V knižke je viac postáv, košatejší príbeh, kritici si pochvaľujú, že aj štýl je vybrúsenejší. Čitatelia chcú však najmä napätie, a to je u tejto autorky zafixované priam v každej vete.
Laurent Binet: Heydrich: Muž so železným srdcom
Foto: Marenčin PT
Mnohí ľudia hovoria, že tretia svetová už vlastne nastala. Titanic sa možno ponára, ale na palube sa ešte tancuje. Európa nechce myslieť na vojnu, užila si jej dosť a ešte sa z nej nespamätala. Vlastne, všetko nám ešte len dochádza. Objasňujú sa udalosti, analyzujú sa činy. Nedávno sme písali v magazíne o premiére filmu Heydrich: Muž so železným srdcom. Po jeho zhliadnutí som siahla aj po knižke, podľa ktorej bol nakrútený – Heydrich: Muž so železným srdcom. A padla som ako „do vody“. Zaujal ma najmä mladý spisovateľ, ktorý túto knižku napísal – Laurent Binet. Narodil sa dlho po vojne, v roku 1972, ale druhá svetová ho máta. Ako to bolo možné? Čo sa to vlastne dialo? Francúz Binet kvôli týmto otázkam prišiel do Česka aj na Slovensko. U nás aj – v Košiciach – učil. So zámerom napísať knihu, a teda dobre poznať prostredie, v ktorom sa atentát na Heydricha odohral. Oproti iným knihám s podobným námetom je to veľmi jemné čítanie. Autor píše aj o sebe, prečo si tému zvolil, ako s ňou „bojoval“, ako sa jej zmocňoval, akú metódu uprednostnil pri rekonštrukcii historickej udalosti, ktorú už toľkí spracovali. Naše dejiny sledujeme optikou mladého cudzinca, ktorý tak veľmi s naším osudom cíti. Gabčík a Kubiš sú aj jeho hrdinovia! Postavil im ozaj úžasný pomník! Opäť platí – ak chcete lepšie porozumieť sebe a uzrieť sa zreteľnejšie v našich dejinách, siahnite po tejto knižke.
Jana Bodnárová: Uprostred noci sa chcem ísť prejsť
Foto: Perfekt
Kedysi boli básnici buričmi a vodcami národa. Dnes tíško hudú. Ako napríklad Jana Bodnárová, ktorá vydala zbierku, čo má čierny obal aj čierne listy. Je to čierna kniha smútku, ktorý autorka prežila. Je v nej však aj sila a nádej, lebo tvorba je protikladom ničoty. Verše nie sú jednoduché, ale možno práve to sa bude čitateľom páčiť. Človek niekedy hľadá zložitejší text, aby si so slovami užil, aby nečítal iba banality a povrchnosti, ktorých je dnes všade plno. Verše sú schopné vyjadriť zložité city, hlboké nálady, čitateľ si spolu s autorom takých veršov môže zájsť do svojich vlastných hĺbok. Je to taký malý luxus pre náročných čitateľov, ale v knižke je napríklad aj prostý verš z pre mňa najkrajšej básne: „…vône si nosím od starých mám zo starých čias v sebe i ja, pachy radosti…“ Skrátka, prepnime občas na verše. Je to troška iný svet. Pri mori možno pochopíme básne lepšie, lebo aj ono obsahuje nekonečno, hĺbky a kolísanie…
Marián Pauer: Čas strapatého slnka
Foto: FO ART
Komu by nestačilo, že je na dovolenke a nudí sa na deke niekde pri vode, môže si z tej deky pekne zacestovať do rôznych končín a k rôznym zaujímavým ľuďom. V knižke Mariána Pauera Čas strapatého slnka je ich naozaj veľa. Približuje ich rozhovormi, črtami, esejami. Marián Pauer je známy ako „plickológ“, napísal knižku o Plickovi aj Martinčekovi, ľudia ho majú spätého s fotografiou. On je však aj šikovný publicista. Z novinárskej minulosti má v archíve množstvo článkov, z ktorých niektoré sa dostali do tejto knižky. Výber je originálny, lebo ľudia, o ktorých v knižke píše, sú známi, ale svojím spôsobom sú to objavy. Hovoria v zaujímavých obdobiach a o neznámych veciach. Reportér Pauer má dobrodružnú povahu a je jazykovo dobre „vyzbrojený“. Dostal sa aj do sveta a rozprával sa s ľuďmi zo zahraničia. Má zmysel pre humor a vie vyvolať bezprostrednú priateľskú atmosféru, čo sa v článkoch prejavuje. Zaujímavý je napríklad portrét Viktora Kubala alebo vtipný text o folkloristke zo Záblatia, ktorá vyvalila „prse“ kvôli pravde. Myslím, že Pod strapatým slnkom je ozaj vhodná na pláž, lebo nie je „o jednom“ a netreba mať ani záložku. Čítate, kde otvoríte a všade je to zaujímavé.
Biba Bohinská: Tajné životy
Foto: Ikar
Nikomu nebudeme zazlievať, ak si radšej sadne k televízoru ako ku knihe. Človek je večer unavený, najlepšie je sadnúť si na sedačku a nečinne pozerať na obrazovku, prijímať správy-nesprávy, filmy-nefilmy, relácie-nerelácie… Medzi programy, čo zaváňajú ľudskosťou, patrí seriál z produkcie RTVS Tajné životy.
Sfilmované príbehy vychádzajú teraz knižne. Ich prvá časť má podtitul – Našli silu o nich hovoriť. Kto sa chce vrátiť k televíznym zážitkom, môže si teda zabaliť práve túto knihu. Na fotkách bude mať aj svojich obľúbených hercov. Autorkou knižky je Biba Bohinská a píše o týraných ženách. Námet ako hrom! V knižke vraj išla autorka ešte hlbšie a priviedla na scénu postavy, ktoré sa do televíznych scén nedostali.
Detičky nech tiež čítajú
Foto: Slovart
